Mystra (Mystras, Μυστράς), Peloponés

Úvod: Ak vás fascinuje história a radi sa prechádzate po miestach spojených s ňou, potom zájdite do Mystry.

Poviete si, čo už môže človek vidieť na tých zrúcaninách a pováľaných kameňoch. Tak ako pri iných historických pamiatkach a lokalitách v Grécku, u nás doma, či v ostatnom svete, žasnem nad tým, čo všetko ľudia dokázali. Žasnem nad ich húževnatosťou a schopnosťou vybudovať na ťažko dostupných miestach svoje obydlia, kostoly, kláštory či paláce. Určite by som vtedy nechcela žiť, prežívať ťažké časy ako oni. Tie miesta však majú zvláštny ráz, a keď sa po nich prechádzate, cítite ich magickosť a tajomnú atmosféru.

V našom fotoarchíve som našla niekoľko fotografií z Mystry, kam sme sa zatúlali v roku 2012. Prešli sme horné mesto a strednú časť Chory. Autom sme zbehli aj k dolnému mestu, kde stoja ďalšie kostoly. Len na palác despotov, ktorý práve rekonštruovali, sme už nemali sily. Trojhodinové potulovanie medzi ruinami starodávneho mesta nám bohato stačilo. Našťastie sme sa mohli osviežiť figami z figovníka, ktorý rástol vedľa metropolitného kláštora.

Kde: Mystra sa rozprestiera na strmom úpätí pohoria Taygetos sverozápadne od Sparty. Odtiaľ je to do novej Mystry šesť kilometrov a ďalších pár po vrchné parkovisko, odkiaľ je vstup do horného mesta.

A teraz trocha dejepisu: Mystru dal postaviť ako pevnosť achájsky princ William II. Villehardouin v roku 1249 po dobytí Konštantínopolu. On ju nazval Mystra, čo v miestnom nárečí znamená pani. V podhradí boli obytné domy a palác správcov. Keď Williama porazili Byzantinci, palác obýval ich správca. Mystra začala napriek nepriaznivej polohe prekvitať. Postavilo sa viacero kostolov, napr. Kostol sv. Dimitria, Panny Márie Hodégétrie a svätých Teodorov, aj ďalšie hradby. Na príkaz cisára Jána VI. Kantakuzena sa Mystra stala skutočným hlavným mestom morejského despotátu. Prvým despotom bol jeho syn Manuel, ktorý rozšíril palác správcov, ktorý dnes nazývajú palácom despotov. Postavil aj Kostol sv. Sofie a kláštor Peribleptos.
Koncom 14. storočia prevzali správu Peloponézu Palailogovci. Mystra sa zmenila na metropolu, zväčšil sa palác despotov, rozšíril metropolitný chrám a postavil kostol Evangelistria. V roku 1460 sa Mystra vzdala bez boja sultánovi Mehmedovi II. Odvtedy upadala. V rokoch 1687 – 1715 ju obsadili Benátčania. Pod ich krátkou vládou sa znova zmohla, a to vďaka obchodu so sójou a výrobe a predaju hodvábu. Počet obyvateľov vtedy vzrástol na 40 000! Potom sa Mystry znova zmocnili Turci.
V roku 1770 počas albánskeho povstania Mystra vyhorela, no Turci sa jej držali až do roku 1821, keď sa začala grécka vojna za nezávislosť. Mystru jej obyvatelia opustili za vlády kráľa Otta bavorského. Presťahovali sa do neďalekej novovybudovanej Sparty.

Úplne poslední obyvatelia (teda okrem mníšok) opustili Mystru v 50. rokoch 20. storočia.
V roku 1989 sa ruiny Mystry vrátane pevnosti, palácov, kostolov a kláštorov dostali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Na záver už len praktická rada. Ako už dávnejšie spomínala Kačule vo svojom pútavom cestopise Tak trochu jiné Řecko, nezabudnite mať pri sebe dostatok vody, možno nejaké ovocie, prípadne chutnú grécku sezamovú tyčinku. Vhodná obuv a klobúk je samozrejmosťou. (Ja som si pre istotu vzala aj trekingové palice a celkom sa mi zišli.)

Informácie o Mystre som čerpala z internetu a z publikácie Poklady starověkého Řecka, Ikar 2005.