My dvaja a náš psík na Korfu 2016

Pri písaní týchto riadkov som sa nevyhol pomenovaniu a opisu miesta ubytovania, nie však za účelom propagácie či reklamy.

Vonku je predvianočne a ja na aspoň na také virtuálne pomyselné zahriatie gréckym slniečkom sem pridávam zopár riadkov a fotiek z ostrova Korfu, ktorý sme navštívili v lete vlastným autom.
Ubytovanie sme mali na juhozápade ostrova, v dedinke Vitalades, asi 7 kilometrov od prístavu trajektov v Lefkimi v dome Villa Vania, blízko pláže Gardenos. Tento pobyt sme si zarezervovali ešte začiatkom roka 2016 cez booking. Dedinka Vitalades je stvorená na kľudnú dovolenku. Ak vám stačí nádherná piesková organizovaná pláž so zázemím ako sú sprchy na pláži či slnečníky a lehátka na prenájom za 5 EUR na deň, ako aj prítomnosť troch taverien, kde v každej jednej z nich varia výborne a pomerne lacno, tak prídite práve sem. Pokiaľ ale túžite po rušnom stredisku, promenáde okolo mora s množstvom obchodíkov a s davmi ľudí, ktorí sa o seba potkýňajú, tak sem nechoďte.
Majiteľ domu Villa Vania a domáci pán Janis aj jeho žena Elena sú úžasní obyčajní grécki ľudia s veľkým gréckym srdcom a úprimnou pohostinnosťou, približne v mojom veku, teda okolo päťdesiatky. Po večeroch sme predebatovali spolu veľa času o všetkom, jemu vďačím za množstvo informácií o Grécku, o veciach a súvislostiach, ktoré sa u nás v novinách nedočítate a v správach nedozviete. Napríklad - určite všetci, ktorí ste Korfu začiatkom prázdnin navštívili, tak ste si všimli haldy nevyvezených odpadkov všade popri cestách, domoch či hoteloch alebo pri strediskách. Nebolo to ale preto, žeby gréci „zasa štrajkovali“ tak, ako si to asi mnohí domýšľali. To „len“ Európska únia rozhodla z Bruselu o zatvorení jedinej spaľovne odpadu na ostrove práve počas letnej sezóny, lebo vraj nespĺňala európske emisné normy. Aj toto je „pomoc“ Grécku zo strany EÚ.
Žasnem s akou trpezlivosťou Janis zvládal moju nie príliš dobrú angličtinu a ak bolo najhoršie, tak sme si písali a kreslili po stole. Zásoboval nás vlatnoručne dopestovanou zeleninou, vzal nás do svojho „olivového sadu a hospodárstva“, vysvetlil kedy a ako on zberá úrodu olív a ako ju spracúva. Nie som znalec olivového oleja, no už sme si veľakrát doviezli domov olej z Grécka, ale tento je asi naj, možno aj preto že nám ho dal od srdca z vlastných zásob, aj keď som mu ho samozrejme zaplatil. Určite sme sa sme tu aj vďaka jeho starostlivosti cítili oveľa lepšie, ako keď vás od rána do večera niekto obskakuje v luxusnom rezorte, čo je niekedy až otravné. Tešil som sa, že som si zobral do GR autom dostatočné zásoby pitia, najmä piva. Janisovi veľmi chutil náš Smädný mních aj Radler, ktorým som ho vďačne ponúkal a nechal mu pri odchode všetko čo zvýšilo. On nás na cestu nabalil napríklad aj igelitkou bio citrónov, ktoré mu rástli rovno pri apartmáne a z ktorých sme si kedykoľvek mohli zobrať. Až od neho som sa napríklad dozvedel, že citróny vraj dozrievajú na strome postupne celú sezónu, jedny už dozrievajú, ďalšie sú ešte zelené a tak dookola. Cítili sme sa tam veľmi príjemne, Janis nás bol dokonca vyprevadiť k trajektu, ten chlapík vedľa modrého Nissan Micra je on.
Poradil nám, čo kde a ako zohnať, kde nakúpiť, dokonca kde je v ktorom supermarkete je práve aká akcia, na aký tovar. V okruhu asi 5 km sme mali 3 veľké supermarkety vrátane Lidl. Tiež nám radil čo si máme na Korfu pozrieť, na čo sa zamerať a na čo radšej nie. Napríklad - aby sme autom radšej až do hlavného mesta necestovali (čo sme na našu škodu neuposlúchli), pretože Korfu (Kérkyra) je v čase letnej sezóny asi jedna veľká dopravná zápcha. Za približne hodinu a pol sme asi dvakrát obkrúžili mesto, kým sme našli nejaké miesto na zaparkovanie a naozaj som nehľadal len free parking.
Naša dovolenka nebola len o čase strávenom na ubytovaní a v debatách s Janisom. Vďaka tomu, že nám povedal o plážach v okolí, kde to turisti až tak nepoznajú a na jednu takú v blízkosti dedinky Perivioli asi 5 km krížom cez ostrov sme okrem tej „našej“ Gardenos chodili najradšej. Pláž Gardenos sme mali radi nielen kvôli tavernám a mňamkovému pita gyrosu, ale na pláži Gardenos sa do mora vlieva sladkovodná riečka, ktorá preteká ostrovom a toto sa páčilo najviac nášmu psíkovi ktorý sa tu chodil chladiť a šantiť. Možno som sa dobre nepozeral, no po celý čas som nikdy nezaznamenal, že by niekto na pláži či v mestečku alebo v ktorejkoľvek taverne mal problém s našim psíkom aj keď ten (ONA) je veľmi spoločenský a miluje detičky. Máme ju z útulku, volá sa Sofi a nevieme čím si ako šteniatko prešla.
Na našu ďalšiu dovolenku v Grécku sme opäť a zasa vyrážali autom z východu Slovenska koncom júna s tým, že ubytovanie v GR ale aj prenocovanie cestou smerom tam aj naspäť sme si vopred zarezervovali cez booking. Nestojí to za to napínať strunu, hrať sa na supermana aby som sa mohol chváliť že som „to dal“ na jeden záťah. Cestou na dovolenku aj nazad si v aute vezie to to najdrahšie čo máte, svoju rodinu a preto na to nikdy nezabudnite. V tomto prípade je pre nás už cesta dovolenkou ktorá začína nasadnutím do auta.
Každý máme svoje preferencie a niekto by sa na tak dlhú cestu autom netrepal, zvlášť keď letecky je v GR za dve hodiny. No tie dve hodiny sú relatívne, treba počítať aj s cestou z domu na letisko, z letiska potom domov, je potrebné vyriešiť prípadné parkovanie na letisku, treba rátať s časom na check-in a check-out. Musíte si zarátať do času aj presun z letiska na miesto pobytu. Množstvo a nadváhu batožiny tu neriešim, auto nám často odvezie aj veci ktoré na dovolenke niekedy ani nepoužijeme, no ale čo keby... Na druhej strane poznám ľudí, čo sadnú do lietadla len v šortkách a tričku s malým batohom a s kreditkou vo vrecku a neriešia žiadnu batožinu. Tiež tu nechcem riešiť prenájom auta či iného dopravného prostriedku kvôli mobilite, aby človek nestrávil dovolenku na jednom lehátku na jednej pláži aj keď pripúšťam a nezazlievam, niekomu môže byť blízky práve tento typ dovolenky. Opäť sa asi opakujem, no je to výlučne každého slobodné rozhodnutie čo chce a ako sa zariadi, čo je pre neho priorita, no pre nás vlastné auto na dovolenke znamená slobodu aj v rozhodovaní kde a ako strávime ďalší deň dovolenky a tiež vlastné auto je také naše zázemie, kde sa môžeme uchýliť a kde máme kus svojho domova.
Cesta autom do Grécka je z roka na rok pohodovejšia, jednak človek to už za tie roky pozná stále viac a jednak najmä Srbi budujú diaľnice neskutočne. Myslím, že tento rok im ostal už len jeden nedokončený niekoľkokilometrový úsek diaľnice pred hranicou s FYROM (Macedónsko), no predpokladám, že v roku 2017 bude v SRB už komplet diaľnica cez celé Srbsko od hraníc s Maďarskom až dolu. Len okrajovo spomeniem poplatky, ktoré okrem čerpania benzínu či nafty platíte cestou. Cez Maďarsko platíme kartou virtuálnu mesačnú známku priamo na prvej benzínke za hranicami za cca 15 EUR (dá sa zaobstarať cez internet ale drahšie), v Srbsku stálo tento rok mýto jedným smerom cca 10 EUR, FYROM cca 4 EUR (v závislosti akou menou platíte). Všade sa dá mýto platiť aj kartou s výnimkou Grécka, tam platíte mýto hotovosťou. Dovolím si tvrdiť, že z celej cesty do GR absolvujeme približne 90% po diaľniciach a rýchlostných cestách už od Košíc cez Miskolc, Budapešť (obchvat), Srbsko (Belehrad) štvorprúdovkou cez mesto, FYROM asi 2/3 diaľnice a Grécko podľa cieľa tiež prevažne diaľnice.
Cestou tam sme prenocovali v mestečku Prilep, ubytovanie so skvelými raňajkami pre nás dvoch a psíka sme mali dopredu rezervované za 25 EUR a keď domáci videli ako sa mi nepáči možnosť cez noc nechať naložené auto na ulici pred domom, tak o chvíľu už bol pri nás ich sused a uvoľnil mi vlastnú garáž. Aj týmto chcem povedať, že sa človek sa už nemusí báť cesty autom cez Balkán. Ľudia, ktorých sme stretávali cestou v Srbsku aj vo FYROM sú predsa prevažne slovania, priateľskí a pohostinní. Aj zo skúseností iných cestovateľov viem, že niekde vonku sa skôr dočkáš pomoci a úsmevu od domorodcov ako od vlastných krajanov. Samozrejme natrafiť môžete na kohokoľvek, stať sa môže čokoľvek, ale to zlé sa vám môže prihodiť aj na vlastnej ulici pred barákom.
Z Prilepu sme pokračovali smerom na Bitolu. Odporúčam návštevu tohoto kraja, národný park Pelister / Bitola je známy svojou prírodou - faunou i flórou, ako aj nádhernými prírodnými scéneriami. V minulosti sme tento kraj už navštívili a návštevu tam sme spojili s pobytom v meste Ohrid ako aj pobytom pri Ohridskom jazere, ktoré je vraj najstarším jazerom na svete. Rozprestiera sa na hraniciach medzi Gréckom, Albánskom a FYROM (Macedónskom). Ubytovaní sme vtedy boli v hoteli – bývalom kláštore Sv. Nauma, odkiaľ vraj na svoju púť k nám vyrazili slovanskí vierozvestci sv. Cyril a Sv. Metod, ktorí pochádzali zo Solúna (Thessaloniki). Po prechode mesta Bitola, kde som natankoval doplna, sme sa zanedlho dostali na hraničný priechod Medzhitlija / Niki, kade sme prešli do Grécka a potom sa napojili na diaľnicu a pokračovali smerom na Igoumenitsu a odtiaľ trajektom na Korfu.
Na ostrove Korfu, kam sme docestovali tesne popoludní a kde nás už domáci čakali, sme sa ihneď a bez problémov ubytovali a tak sa začal náš ďalší grécky pobyt, ktorý sme zahálili návštevou blízkej pláže a samozrejme taverny, aby sme si ihneď vychutnali Grécko.
Vďaka vlastnému autu sme sa mohli presúvať z miesta na miesto. Viac sme ale navštevovali západnú stranu ostrova, najmä pláže a strediská v našej blízkosti ako napríklad Agios Georgios JUH, Glyfadu či Halikounas v blízkosti jazera Korision, kde sme sa tiež boli pozrieť. Najradšej sme potom chodili krížom cez ostrov na pláž pri dedinke Perivioli, kde okrem domácich nikto nechodil. Je tu pri takom miniprístave rybárskych lodí príjemná taverna, takže ryby a iné morské potvorky tu mali čerstvé. More tu bolo o poznanie pokojnejšie a teplejšie ako na západnej strane, tu totiž až tak veľmi nefúkalo.
Navštívili sme aj ďalšie pláže na juhu či východe ostrova ako Alikes, Lefkimi a dokonca sme sa vybrali pozrieť aj stredisko Kavos. Je to asi jedno z najrušnejších stredísk na ostrove a tam sa vyberte, len ak chcete stretnúť od rána do rána imrvére ožratých najmä mladých Angličanov, ktorí sú zvyknutí z domu jazdiť vľavo a tak jazdia aj tu na skútroch a štvorkolkách pomedzi autá a ľudí čo to dá. Boli sme radi, že sme sa odtiaľ v šťastí a zdraví vymotali. Sever ostrova, kde sú vraj tiež nádherné pláže sme si nechali na budúcu návštevu Korfu.
Tak ako som už spomínal, vybrali sme sa aj do hlavného mesta Kerkyra, kde sme si obzreli benátske pevnosti priľahlý park a poprechádzali sme sa v atmosférou a obchodíkmi nabitých starobylých uličkách Kerkyry. Prechádzku sme zakončili posedením v kaviarničke na „benátskej promenáde“ Liston.
Ako správne veľké decko som nemohol odolať pohľadu na nízučko pristávajúce a odlietajúce lietadlá o ktorých som sa dočítal práve tu a preto sme sa na chvíľu presunuli k letisku. Sedeli sme na terase Nisos Restaurant Cafe a pri skvelom Frappé sme pozorovali lietadlá lietajúce ponad Myší ostrov (Pontikonisi), kde je krásny kostolík. Tam sme sa dostali prechádzkou po hrádzi. V kostolíku je aj predajňa suvenírov (ako ináč), kde si môžete zakúpiť aj sviečky a zapáliť ich tam za všetkých vašich blízkych, na ktorých myslíte.
Neobišli sme ani zámoček cisárovnej Sissi, kde to bolo pre davy ľudí tiež na prášky, no byť na Korfu a nenavštíviť Achilion, to sa nehodí. Za vstupné 12 EUR na osobu toho moc neuvidíte, no záhrada s množstvom sôch sa mi páčila najviac a vnútri ma zaujal „stepper“ paničky cisárovnej.
Korfu je nádherný ostrov, plný zelene, no najmä kvetín ktoré sú všade. Thassos je tiež zelený ostrov, no tak ako Korfu sme ho zakvitnutý nikdy nezažili. Na Korfu sa mi páčili olivovníky vysadené všade, kam sa len človek pozrie a tiež napríklad voľne rastúce a rodiace banánovníky , citrusy a hlavne stromy obsypané citrónmi popri cestách tak, ako u nás jablone a citróny popadané okolo ciest na zemi, ktoré nikto nezberal. Cestou na pláž Gardenos sme prechádzali okolo stromu Granatovníka. Hovorí sa, že práve granátovník bol stromom lásky a granátové jablko bolo tým zázračným ovocím, ktorým sa Adam a Eva ponúkli v raji. Na začiatku nášho pobytu bolo granátové jabĺčko veľké asi ako lieskový orech, keď sme z Korfu
odchádzali, bolo už pekne veľké . Vám všetkým, ktorí práve do Grécka cestujete najradšej a tak často ako sa len dá, nemusím vysvetľovať o čom je pre nás Grécko. Pre mňa je to napríklad stolička či lavička pod slnečníkom niekde na brehu mora kde si sadnete a kocháte sa tou modrou v 50 odtieňoch, či kaviarnička v zašitej uličke v dedinke Vitalades, kde vonku popri ceste za stolíkmi sedia starí ujkovia Gréci. Keď sa tam objavíte viac ako jedenkrát, už vás potom zďaleka zdravia ako svojich známych od svojich stolíkov, novín a popoludňajšej debaty pri káve. Pre nás bol neskutočne milý zážitok to, čo sme zažili pri prvej a aj potom pri ďalších návštevách. Tú zašitú kaviarničku sme prvýkrát objavili náhodou, lebo cestou na apartmán sme sa motali po uličkách Vitalades a hľadali kde by sme si ešte mohli dať Frappé cestou z pláže. Obsluha – starý grék vedel len po grécky a ja zas len slabo anglicky. Po pokuse vysvetliť mu, že chceme aj mlieko a troška cukru to vzdal, zavolal ma za pult a dovolil mi aby som si sám nadávkoval potrebné, on mi to už len vymiešal. Nasledujúce dni keď sme tam prišli, už od dverí na nás mával a vítal nás a kým som niekde vedľa zaparkoval a kým sme si prišli sadnúť k stolíku, tak sme už často mali „naše“ Frapko nachystané. Toto ja milujem, rovnako ako to, keď starší rybár na pláži v Perivioli videl, že ho pozorujem. Zavolal si ma k sebe a „učil“ ma chytať ryby jeho spôsob na zhluk háčikov a guču chleba. Aj vďaka takýmto ľuďom, pre toto milujem Grécko a pre mňa je práve toto pravé Grécko aj keď sa to už aj tu viac a viac komercionalizuje. Už sme sa doma zhodli, že ešte na budúci rok dáme Zakynthos, ktorý nás láka dávnejšie a potom skúsime nejakú "väčšiu divočinu" nejaký menej turistický ostrov či oblasť aj na základe vašich odporúčaní, ktoré tu čítam.
Sme vždy radšej ubytovaní na súkromí bez stravy, no nie kvôli tomu aby sme šetrili. Každý deň si totiž minimálne raz sadneme niekde na obed či večeru a dáme si niečo dobručké, grécke a rozhodne ani bez all inclusive nehladujeme. Tak sme raz navštívili aj jednu z vraj vychytených taverien v Boukari, kde jedlo bolo naozaj úžasné, tak fantastickú mousaku alebo chobotnicu som ešte nejedol. No bohužiaľ celý dojem z návštevy tejto taverny pokazilo to, že nás čašník obtiahol o dosť peňazí, asi nám zaúčtoval aj dátum, a to okrem slušného prepitného, ktoré som mu nechal. Na tú okrádačku som prišiel až v aute a aj keď sme tam nad tým mávli vtedy rukou, neodpustil som si recenziu na Tripadvisore.
Z ostrova Korfu sme odišli po trinásťdňovom pobyte nalodením na trajekt s odchodom ráno okolo deviatej z Lefkimi do Igoumenitsa. Na cenu trajektu si nespomínam presne, ale bolo to niečo okolo 40 EUR jedným smerom pre nás dvoch a auto.
Auto sme mali naložené tradične zasa viac, ako keď sme do Grécka prišli. Okrem minimálne 20 litrov olivového oleja, gréckych potravín, Mythosu, Ouza či Metaxy, asi 5 kíl syra Feta, medu a iných dobrôt či darčekov (aj pre rodinu a známych), sme si domov viezli minimálne dve veľké igelitky kameňov a kamienkov do skalky lebo „sú také nádherné a ona ich chce“ a cestou na trajekt sme sa ešte zastavovali v miestnom záhradníctve, kde sme nakúpili kopec všelijakých kvetín a kríkov vrátane oleandrov, lebo „tu sú také krásne, to u nás nezoženieš“.
Musím ale uznať, že cez leto nám naozaj robili radosť a potešenie, skrášlili nám priestor okolo baráku a uvidíme ako prečkajú zimu ukryté v pivnici vo vnútri.
Cestou domov sme sa zastavili na obed v moteli Predejane, kde niektorí cestovatelia zvyknú aj prenocovať. Napriek neskutočnému množstvu ľudí to obsluha bravúrne zvláda, dá sa tu dobre a pomerne lacno najesť a platiť sa dá kartou. My sme preprenocovali ďalej v Srbsku v meste Novi Sad a ráno sme potom oddýchnutí vyrazili na poslednú porciu cesty smerom domov. Samozrejme byť v Maďarsku a nedať si halászlé sa tiež nehodí a tak sme si ešte dali pauzu na obed v mestečku Tokaj, už v blízkosti našich hraníc a domov sme dorazili popoludní.
S manželkou sme sa zhodli na tom, že to bola jedna z najkrajších a najpohodovejších gréckych dovoleniek aj keď sme so sebou mali psíka, ktorému chtiac či nechtiac musíte svoj program prispôsobiť. Na Korfu sa nám páčilo dokonca viac ako napríklad na Lefkáde a snáď niekedy sa sem k Janisovi ešte určite niekedy vrátime.
Na budúci rok už máme naplánovaný a rezervovaný Zakynthos a opäť vlastným autom. Veľmi veľa informácii o Zakynthose, ktoré mi pomohli rozhodnúť sa, som čerpal tu na týchto stránkach. Aj preto som sa rozhodol prispieť sem aj ja svojimi skromnými skúsenosťami, hoci si myslím, že toto čo som vyprodukoval je viac asi nejaká moja nostalgická spomienka na leto, ako nejaký poriadny cestopis 