Kato Gouves a spoznávanie Kréty

Za sebou sme mali náročný rok plný štátnic, sťahovania sa do nového bytu a začiatkov v novej práci, tak sme si povedali, že by to chcelo dovolenku. Grécko som navštívila ako dieťa s rodičmi a odvtedy som si ho zamilovala, takže náš výber sa vlastne zúžil len na túto krajinu. Po starostlivom uvážení všetkých pre a proti sme sa rozhodli pre Krétu, konkrétne letovisko Kato Gouves. Potrebovali sme si oddýchnuť a načerpať nové sily, avšak na druhej strane sme z tých, ktorí preferujú aktívne dovolenky – čo potvrdzuje aj fakt, že to mala byť náš prvý spoločný pobyt pri mori, doteraz sme chodili len na poznávacie zájazdy. Dovolenka by preto pre nás nemala byť len o all inclusive v hoteli a peknej pláži. Vybraná dovolenka nám však sľubovala všetko – aj piesočnatú pláž, aj nádherný hotel, a aj dokonalú polohu pre zaujímavé výlety do okolia. Toto všetko sa nám do bodky splnilo. Kréta je svojím vlastným svetom a ako najväčší ostrov Grécka ponúka pre každého niečo: prvotriedne pláže, nádherne čisté more, hory, históriu,... No proste každý si tam nájde to svoje.

Celé severné pobrežie Kréty je dosť komerčné, preto nie je veľmi vhodné pre tých, ktorí hľadajú pôvodné rybárske dedinky s typickou gréckou architektúrou. Samotné Kato Gouves je, podľa slov našej delegátky, staré približne iba 30 rokov, založené výlučne za účelom turizmu. Ako to tam vyzerá počas sezóny, to neviem posúdiť, ale v čase, keď sme tam boli my (čiže začiatkom júna), tam bolo pomerne málo ľudí, čo nám vyhovovalo. Tento dátum sa nám preto veľmi osvedčil, počasie už bolo pravé letné a nebola všade hlava na hlave.

Letovisko Kato Gouves je vzdialené od Heraklionu cca 18 km na východ. V porovnaní s ostatnými krétskymi letoviskami je menšie a pokojnejšie, avšak aj tu nájdete rad taverien, barov a obchodíkov. Ubytovaní sme boli v hoteli priamo pri menšej pláži, chránenej vlnolamom, nakoľko na Kréte zvyknú bývať veľké vlny. Nám však vlnky nevadia, naopak sme ich vyhľadávali, a preto sme radšej navštevovali krásnu dlhú pláž ďalej od hotela – smerom na Kokkini Hani, t.j. smerom na západ od centra mesta. Táto bola veľmi príjemná - jemný piesok s pozvoľným vstupom do mora. Prvé dva dni sme mali väčšie vlny, tak sme sa poriadne vyšantili, avšak ďalšie dni bolo more pokojnejšie a takmer bez vĺn. Pláž ponúkala slnečníky a lehátka za poplatok a bola tu tiež široká možnosť využitia vodných športov. Trochu sme sa obávali toho, že na začiatku júna bude more ešte studené, ale naše obavy sa vôbec nepotvrdili. Počas celého pobytu bola voda príjemná a navyše vzhľadom na skorší dátum nebola preplnená.

Keďže my sme skôr typy na poznávacie zájazdy, nevydržali by sme celý týždeň iba ležať na pláži a opaľovať sa. Kato Gouves bola preto výborná voľba, čo sa týka polohy pre spoznávanie Kréty.Takže po prvých troch dňoch oddychovania, užívania si pláží, posedávania v tavernách a vychutnávania si západov slnka sme sa vybrali spoznať aj ďalšie miesta tohto krásneho ostrova. Auto sme si prenajali ešte doma cez internet. Objednali sme si na 2 dni menšie autíčko Fiat Panda, ktoré pre naše potreby úplne stačilo. Vyšlo nás to 27 Eur na deň, plus benzín 40 Eur, avšak stačilo by aj menej, len sme to vtedy nejako neodhadli. Boli sme dohodnutí tak, že nám o 8:00 ráno pristavia auto pri recepcii hotela.O 8:20 dofrčal taký mladý chalan, či by sme s ním mohli ísť ešte do kancelárie vybaviť nejaké formality, a že ešte nestihol umyť auto. Nuž, pre Grékov je to ešte veľmi skorá ranná hodina a naša chyba bola, že sme očakávali dochvíľnosť V kancelárii sme vybavili všetky papierovačky, obdržali sme mapu aj s radami, kam sa oplatí ísť na výlet a akou trasou. Chalan bol veľmi ochotný a všetko nám pekne vysvetlil. Auto nám odovzdal s prázdnou nádržou a s pokynmi, že treba takisto vrátiť s prázdnou. V rôznych autopožičovniach to však môžu mať inak. Pre nás príjemným prekvapením bolo, že na benzínku stačilo prísť a už Vás tam pracovník nasmeroval k stojanu - iba ste mu zahlásili, koľko chcete tankovať, on za Vás natankuje, Vy mu podáte peniaze cez okienko a už jazdíte. Takisto cesty tu majú veľmi dobré, naozaj sa netreba toho báť. Požičajte si auto a jazdite, koľko môžete - Kréta je na to ako stvorená.

Naša prvá cesta smerovala na Lassithi Plateau – náhorná plošina vo vnútrozemí Kréty, typická pôvodnými veternými mlynmi a krásnou scenériou okolitých hôr. Prvá dedinka, ktorou sme prechádzali, bola dedinka Mochos – staré kamenné námestíčko s krásnym bielym kostolom, lemované tavernami. Rozhodne sa tu oplatí zastaviť a poobzerať sa. Naša ďalšia zastávka bola po ďalších pár kilometroch v dedinke Ano Kera, kde sme sa zastavili na kávu. Boli sme tam jediní turisti a stará pani z prvej reštaurácie nás už z diaľky smerovala, aby sme si sadli práve u nich. Nechali sme sa zlákať a dali sme si kapučíno (cena 2 Eurá). Odtiaľ sme prešli ešte posledných pár metrov a ocitli sme sa pri Múzeu Homo Sapiens, odkiaľ je prenádherná vyhliadka na kopce, jazero a v pozadí more. Ak aj nechcete navštíviť samotné múzeum, minimálne kvôli tomu výhľadu sa tam oplatí cestovať. Odtiaľ následne naša cesta smerovala k Lassithi Plateau. Keď sa už nachádzate v tomto malebnom kraji, za návštevu stojí aj jaskyňa Psychro Cave, v ktorej sa podľa legendy narodil boh Zeus.

Na obed sme sa vrátili do Kato Gouves a poobede naše cesty smerovali na opačný smer – na západ, a to konkrétne do minojského paláca Knossos, druhej najnavštevovanejšej pamiatky v Grécku. Cesta sem nám trvala necelú polhodinu. Na internete som našla rôzne ceny vstupeniek, tak pre úplnosť dodávam, že pre dospelú osobu stojí vstup 15 Eur a pre študentov zadarmo. My sme si to tu prešli samostatne bez sprievodcu, ale odporúčam si ho vybaviť, budete mať z celej prehliadky lepší dojem. Pri vstupe stoja sprievodcovia a ponúkajú sprievod s výkladom v rôznych jazykoch za 10 Eur na osobu.

Na druhý deň bola hlavným cieľom našej cesty Spinalonga. Ide o benátsku pevnosť a poslednú kolóniu malomocných v Európe, kde boli chorí násilne izolovaní od spoločnosti. Výbornou knihou z prostredia tohto ostrova je kniha Ostrov (The island) od autorky Victorie Hislop. Čítala som ju už dávnejšie, a práve vďaka tejto knihe ma to sem tak ťahalo. Na Spinalongu sa môžete dostať z rôznych miest, napr. z Agios Nikolaos alebo z Eloundy, avšak my sme si vybrali možnosť vydať sa sem z Plaky. Plaka sama o sebe ja nádherná dedinka s neskutočne krásnym výhľadom na Spinalongu. Zdatnejší človek by tam snáď aj doplával Nie je tu kde zablúdiť, my sme to odparkovali na prvom parkovisku, ktoré bolo takmer prázdne a hneď cez cestu sme zišli dole k malinkému prístavu, kde v búdke predávali lístky na loď na Spinalongu. Spiatočný lístok vyšiel 8 Eur na osobu, treba však rátať aj so vstupným priamo na ostrove, ktoré je takisto 8 Eur (pre študentov opäť zadarmo). Loďky tam premávali každú pol hodinu. Nám jedna práve ušla pred nosom, tak sme mali aspoň čas na kávu a vychutnanie si atmosféry Plaky. Cesta na ostrov potom trvala len chvíľu. Samotná Spinalonga je maličký ostrov, ktorý máte prejdený za hodinku. Najlepšie urobíte, ak sa sem vydáte skoro ráno, lebo potom tu bývajú záplavy turistov.

Po návrate do Plaky sme si to nasmerovali do Agios Nikolaos , najväčšieho mesta východnej Kréty. Zaparkovali sme na parkovisku cca 400m od prístavu, ktoré bolo takmer prázdne. Parkovné na celý deň tu stálo 3 Eurá. Len sme prešli dolu jednou ulicou a dostali sme sa k známemu jazeru Voulismeni. Pôvodne sladkovodné jazero je prepojené s morom a obklopené červenými skalami. Poprechádzali sme sa okolo jazera, prešli sme sa k prístavu a potom sme sa túlali uličkami s nekonečnými obchodíkmi a reštauráciami.

Z Agios Nikolaos sme sa vybrali na juh a približne po 15 kilometroch sme sa dostali k jednej z najkrajších pláží celej Kréty, a to Voulisma beach. Krištálovo čisté more tyrkysovej farby s výhľadom na zelené kopce vytváralo jedinečnú scenériu.

V posledný deň sme si vybavili v cestovke fakultatívny výlet na ostrov Chrissi (alebo aj Oslí ostrov). Autobus nás ráno o 7:30 vyzdvihol pred hotelom a vybrali sme sa k najjužnejšiemu mestu Európy – Ierapetra, odkiaľ sme sa nalodili na loď. My sme si síce vybrali absolvovať tento výlet cez cestovku, avšak bez problémov by sa sem dalo dostať aj autom na vlastnú päsť. Minimálne by to bolo určite rýchlejšie, nakoľko sme zbierali ľudí z hotelov po celú cestu. Služby delegátky na tomto výlete neboli vôbec potrebné, hoci malo to aj výhodu v tom, že nám celú cestu rozprávala históriu Kréty a grécku mytológiu. Po cca hodinovej plavbe sme sa vylodili na ostrove Chrissi a na prvý pohľad sme sa presvedčili o tom, že nie zbytočne je prezývaný Karibikom Európy. Ide o maličký neobývaný ostrov, na dĺžku má 5 km a je celkom plochý – najvyšší bod má len 27 m n.m. Má však pláže s bielym pieskom, pokryté mušličkami a nádherne čisté tyrkysové more. Podmorský život je tu úžasný, na šnorchlovanie je to tu ideálne, a to hlavne na južnej strane ostrova. Pri vstupe do mora si však treba dávať pozor na kamene. Najznámejšia pláž Golden beach sa nachádza na severnej strane, asi desaťminútovou prechádzkou naprieč ostrovom. Počas nášho výletu tam však z tejto strany veľmi fúkalo, takže ideálne podmienky na kúpanie sme nemali. Ostrov je však unikátny nielen vďaka svojim plážam, ale aj vďaka cédrovému lesu, ktorý pokrýva väčšinu ostrova. Preto aj keď nie je počasie na kúpanie, aj tie prechádzky po ostrove stoja za to.

Tak to bola menšia ochutnávka ostrova Kréta a už teraz sa tešíme na spoznávanie ďaších gréckych ostrovov.