Na úvodní stránku
Napsat vlastní cestopis
Fotogalerie
Videogalerie
Recenze hotelů a apartmánů
Recenze míst
Recenze taveren
Diskuzní fórum
Přihlášení
Jste nepřihlášen
OnLine: 4 | 40
Melissa travel
Ochrana osobních údajů
© 2002 Řecko a řecké ostrovy

Karpathos Lefkos – raj na zemi

Autor:
Zařazeno:
Karpathos
Napsáno:
19.09.10 17:09
Fotografií:
20
Přečteno:
7276
Soutěž:
2010
Tisknout cestopis
Doporučit přátelům
Dnes 19:50
17 °C
Chybí informace
Z, 9.3 m/s
Mušľa, ten morský poklad, ktorý si teraz tak majestátne tróni na poličke. Vždy, keď mi zrak na nej spočinie, oči sa mi rozžiaria, ústa sa vytvarujú do podkovičky a telom sa mi prejde akási tajomná sila, ktorá ihneď navodí ten neopísateľný pocit. Chytám ju do rúk, končekmi prstov prejdem po jej tvare. Vnímam jej slanú vôňu čoraz intenzívnejšie. Prikladám si ju k uchu. Počujem šumenie mora. Privieram oči a v tú sekundu sa mi vyrojí farebný kaleidoskop spomienok na pár dní strávených na rozprávkovom ostrove Karpathos.
Už len s úsmevom si spomínam, ako som sa zbytočne obávala vetra Meltémi. Prosila som vládcu vetra, aby mi ukázal ostrov v celej svojej kráse. Niekde som čítala, že vietor sa prejavuje hlavne pri splne. Možno na tom niečo bude. Po celý pobyt bolo úplné bezvetrie a v deň odchodu, keď mesiac vchádzal do splnu, začalo byť veterno. Po tých horúčavách to však bolo príjemné.
Lefkos je malá rybárska osada, kde kozičky dávajú dobrú noc a mačiatka sa tmolia popod nohy. Kde turistický cirkus našťastie ešte nedorazil. Je tu iba pár minimarketov, reštaurácia s príjemnou atmosférou u Mihalisa, žiadne výdobytky modernej doby, žiadne vysvietené promenády s ohlušujúcou hudbou. Romantické večerné prechádzky popri pobreží sú sprevádzané len neutíchajúcim šumením mora. S touto hudbou vĺn narážajúcich na pobrežie sa tu zaspáva aj prebúdza. Atmosféra je dokreslená aj množstvom pláži, plážičiek, zákutí, s vlnami, bez vĺn, pieskových, ale aj so skalami a hlavne, vždy príjemne osobných. Na žiadnej z nich vás nik nebude prekračovať. Nik vás nebude rušiť a ponúkať vám všeličo možné aj nemožné. Skôr je isté, že po celý deň nestretnete nikoho iného. Môžete sa venovať len sami sebe a svojim blízkym.
My sme si objavili pláž za hotelom Sarris, úplne vzadu, pri ostrovčeku Sokastro. Tu sa nám splnil sen a nechceli sme ju ani na jeden deň opustiť. Ešte teraz sa mi tlačia slzy do očí so spomienkou na ten náš raj na zemi. Jemný piesok dopĺňali skaly. Čerešničkou na torte bola jaskyňka, ktorej steny boli zdobené mušličkami a jej strop umelecky vytvarovaný. Tu sme sa zahniezdili. V skalnatom previse bola polička na veci. Trčiaci konár slúžil ako vešiak. Malá štrbinka v skale, do ktorej prenikla z času na čas šantiaca vlna, bola ideálna chladnička na nápoje. V jej tieni sa príjemne trávila poobedňajšia siesta. Čo viac si človek môže priať? Cítim, ako si líham na horúci piesok, nohy mi obmýva more, z jednej strany mám výhľad na ostrovček Sokastro, z druhej strany sa dominantne vypína Kali Limny, predo mnou hladina s rôznymi odtieňmi modrej a nado mnou biele skaly. Nie hocijaké, ale s trochou fantázie vidím tortu, kľačiacu Madonnu, delfína a z mora na mňa číha žralok. Dávam si okuliare, trubičku do úst, s hlavou pod hladinou si užívam to božské ticho. Sledujem podmorský život farebných rybičiek ako obžierajú vodné rastlinky. Partner sa vždy potápal ďalej a dlhšie a vynášal na breh dary mora. Mušle, ježkov ale aj kraba, ktorý zvedavo vykúkal z svojho príbytku. Všetko živé sme po fotografickej chvíľke vrátili. Morské dno bolo posypaný tisíckami hlinených črepov so svojim dávnym príbehom, ktorý raz niekto bude možno skúmať.
Spomínam si ako som mala pred dovolenkou veľkolepé plány s cestovaním po ostrove. My sme však našli to čo sme hľadali na tejto našej plážičke. Závidím sama sebe, že som mala to šťastie. Pláž so s veľkým P. Pre nás to bola taká naša Apella. Len jeden jediný deň sme jej boli neverný. Vybrali sme si fakultatívny výlet loďou z Pigádie, popri vyhlásených plážach do Olymposu a dvojhodinovým kúpaním na pláži Diafani. Tú Apellu som predsa musela vidieť. Noha mi na ňu stúpi až nabudúce. My sa určite vrátime.
Sokastro. Ostrovček, ktorý sme mali ako na dlani, sme sa rozhodli v jeden deň preskúmať dôslednejšie. Nafúkali sme nafukovačku. Do čierneho vreca na smeti sme pobalili foťáky, uterák, vodu a tenisky. Ostatné veci sme nechali opustené na našej plážičke. Myslím, že bohovia sa doteraz smejú, keď nás videli ako plávame s tým vrecom na ostrov. Vylodili sme sa na mieste, kde je pár betónových schodíkov pre loďky rybárov. Kochali sme sa utajenou plážou s priezračnou vodou. Zrazu niečo zašuchoce. Jejda. Vystrašili sme niekoľko čiernych zajačikov. Živia sa tu asi bodliakmi, ktorých tŕne sú poriadne tvrdé a ostré. Žiaľ videli sme aj ich ostatky po večeri dravých vtákov. Škriabali sme sa na vrchol s cieľom objavenia stredovekých cisterien na vodu. Po zemi sú roztrúsené torzá hlinených nádob. Jedno uško si nechávame na pamiatku. Počas výstupu naďabíme na jaskyňu, strach mi nedovolí ju preskúmať. Bola tam tma ako v rohu a nemáme baterky. Možno na budúce. Vyššie zbadáme prvú cisternu ústiacu v skale. Štverám sa za partnerom. Fučím ako parná lokomotíva. Pot sa mi rinie v cícerkoch po celom tele. Zrazu si uvedomím, že stojím rozkročená na útese a pod nohami sa v hĺbke čerí more. Panika nenechala na seba dlho čakať. Roztriasli sa mi kolená. Pevne som oblapila suchý trs s bodliakmi. Zbadala nad hlavou krúžiace dravce. Videla ako sa kamienky kotúľajú do tej hĺbky a začala som jačať. Okrem iného som sa dožadovala záchranárov. Kričala som na partnera, či chce dediť. On ma presviedčal, že to už je len dva metre a sú tam krásne výhľady. Kašlem na výhľady, chcem ísť dole. Keď sa však pozriem dole, tak radšej hore. V poslednom pude sebazáchovy sa po štvornožky a v plavkách štverám tie dva metre. Na vrchole sa rozbehnem, sadám na najbližší kameň, sakra rovno na bodliak. Zatiaľ, čo som rozdýchavala ten adrenalín s pohľadom na Lefkos a jeho pláže, partner študoval stavby cisterien. Cesta na dol bola super. Totiž z druhej strany boli v skale vytesané schodíky. Zdola ich vôbec nebolo vidieť. Úplne spotená a uvarená sa vrhám do mora. Moje doráňané nohy sa v tej slanej vode ozvali ihneď. Tasím sa na nafučku aj s igelitovým vrecom a moja drahá polovička ma prepravuje späť na našu božskú pláž. Ešte nasledovné dve noci som sa budila na nočnú moru, že padám z útesu.
Na upokojenie mojej duše mi partner z mora vytiahol krásnu mušľu. Tú mušľu, ktorú mám teraz pri uchu a s láskou ju odkladám na poličku.

© na toto dílo se vztahuje autorský zákon, a proto není možné cokoliv z tohoto díla kopírovat a používat k jiným komerčním účelům.
Komentáře (6)
08.11.10 17:27 javra
Moc hezký poutavý cestopis,lidé co tam byli vědí o čem je řeč,pěkné
30.10.10 20:19 Lucelle
Taková kratičká poetická básnička pro Lefkos - určitě by se mu líbila.
05.10.10 16:57 Chlupáč
Hezky napsané. moc pěkný úvod. Díky .... Chlupi
21.09.10 10:26 bedru
Je to takový oslavný hold vzdaný Lefkosu a plážovému nicnedělání. Hold, který se mi dobře četl, přestože od cestopisu očekávám něco jiného. Já tu slovenštinu mám prostě ráda. Nejslabším článkem tohoto cestopisu jsou fotky.
21.09.10 09:27 Kopecek
Zajímavé...takové pohlazení po duši. Moc jste toho sice z tohoto nádherného ostrova neviděli, ale pro vás to byla určitě super dovolená.
19.09.10 19:32 sokolnice
Hezký příběh-líbí se mi to .Také mám podobné vzpomínky ,při pohledu na věci, které jsem si dovezla.
Chystáte se napsat komentář jako nepřihlášený uživatel. U Vašeho jména bude zobrazena i IP adresa.
PdVy4
(opište bezpečnostní kód)
1. Komentář nesmí jakýmkoliv vulgárním způsobem urážet autora díla.
2. Nezpochybňujte komentáře od ostatních uživatelů.
3. Toto není diskuze. Chcete-li se na něco zeptat pište do DISKUZE.
4. Komentáře, které nesplňují pravidla budou vymazány.
 
˝katarinaBA˝ a jeho/jí aktivity
Cestopisy5
Galerie2
Videa1
Hotely3
Diskuze0
 
Greek Market
Booking.com
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním těchto webových stránek s tímto souhlasíte. Více informací