Paralia 2008

Keď sme sa s priateľom minulý rok rozhodli pre našu prvú spoločnú dovolenku, vybrali sme si Paraliu na Olympskej riviére. Na internete sme nenašli mnoho informácii, ani fotiek (okrem fotiek, na ktorých bol vyobrazený kostol), preto dúfam, že tento cestopis poteší tých, čo si Paraliu vybrali ako aj tých, čo už v nej boli a chcú si ju pripomenúť.

Odchod sme mali naplánovaný na 30. augusta o 9:00 z Nitry. Keďže sme z B. Bystrice, museli sme vstávať skôr, aby sme sa do Nitry stihli dopraviť. Zhromaždili sme sa na parkovisku v Nitre, prišiel autobus a delegátka nás pousádzala. Cestovali sme cez Maďarsko, Srbsko a Macedónsko. Trochu sme sa báli ako dlho to bude trvať, predsa len, v autobuse veľa pohodlia nie je, ale na naše prekvapenie to ubehlo veľmi rýchlo. Najhoršia bola cesta Srbskom, zdala sa nám nekonečná, ale predsa len sa nám z neho podarilo vo večerných hodinách dostať Potom cesta ubehla rýchlo a do Paralie sme dorazili o 7:00 gréckeho času.

Vystúpili sme pri hoteli, v ktorom sme mali byť ubytovaní, ale keďže sme museli čakať, kým sa vyprázdnia izby, išli sme zatiaľ na pláž. Mali sme hotel, ktorý bol ďalej od centra, čo sa neskôr ukázalo ako výhoda, pretože Paralia je veľmi rušná. Prešli sme teda hlavnou ulicou a už sme boli pri kostole, ktorý je známy z fotografii. Slnko práve vychádzalo a my sme si vychutnávali chladné more, ktoré nám obmývalo nohy. Celé doobedie bolo chladno, chodili sme v svetroch a mali strach, že sa nevyčasí. Ale vyčasilo sa a teplo a slnečno bolo po celý náš pobyt

Okolo 13- tej sme sa ubytovali, mali sme izbu s výhľadom na bájne sídlo Bohov - Olymp. Počas dňa bolo vidno aj cestu, ktorou chodili výletníci, keď chceli navštíviť Bohov na vrchole.

Poobede sme sa vybrali na pláž, trocha nám vadilo, že pláž bola úzka a tým pádom aj plná, ale keď sme sa prešli trochu ďalej, dali sa nájsť aj prázdnejšie miesta. Ale s veľkým súkromím nerátajte. Prvé dva dni bolo more rozbúrené a my sme sa mohli vyblázniť vo vlnách. Ostatné dni už však bolo pokojnejšie, takmer ako jazero, sem tam nejaká vlnka
Bolo aj celkom čisté, až na riasy, ktoré sa občas objavili a vyplavili sa aj na pláž. Dávali sme si pozor aj na medúzy, lebo nás pred nimi varovali, ale za celý pobyt sme na pláži našli len tri. V mori boli až za bójami, kde som ja neplávala, pretože moje plavecké schopnosti za veľa nestoja

Ako som už spomínala Paralia bola dosť rušná, ale mne sa to páčilo. Večer to v uliciach žilo, na každom kroku boli obchody, čo je pre ženu, ktorá rada nakupuje skoro ako raj Jeden večer sme sa boli prejsť aj k lunaparku, ktorý je za prístavom, no čakali sme od neho viac. Bolo tam len pár atrakcii. Rozhosli sme sa teda vrátiť a ísť sa niekam najesť. Čo teda problém nebol, lebo reštaurácie a rýchle občerstvenia boli na každom kroku. Keďže sme chceli ochutnať niečo tradičné, skúsili sme gyros. Postupom času sme zistili, že najlepší, teda aspoň nám chutil najviac majú oproti kostolu. Nepamätám si presný názov, ale zdá sa mi, že to bolo niečo s kapitánom. Ak sa mýlim, opravte ma
Našli sme aj dve pekárničky, do ktorých sme chodili nakupovať chlieb a hlavne šišky Tie stáli v pekárni menej ako keď ste si ich kúpili na pláži.

Po večeroch sme väčšinou sedávali na terase pred hotelom, pili frapé a kecali s delegátkou a našimi domácimi. Boli to Gréci a vedeli len svoj jazyk a nemčinu, my zas len anglicky, no aj tak sme sa vždy nejak dorozumeli
Potvrdilo sa nám to, čo sa o Grékoch hovorí. Sú veľmi milí a srdeční a s ich ochcotou sme sa stretávali úplne všade, či už v obchodoch, reštauráciách alebo len tak na ulici.
V Parali bolo aj viacero diskotékových klubov, ja viem o štyroch či piatich, avšak my sme neboli ani v jednom, nejak nás to nelákalo. Jedna je na pláži na ľavo od kostola, do tej nám však delegátka neodporúčala chodiť. Ďalšia s názvom Omilos je napravo od kostola. Smerom k prístavu sme našli ešte jednu. Posledné dve, o ktorých sme vedeli boli v blízkosti nášho hotela. Nájdete ich, keď pôjdete hlavnou ulicou smerom od kostola stále rovno, prejdete cez križovatku a stále budete pokračovať v ceste rovno. Uvidíte náš hotel a kúsok za ním sa nachádza jedna, na druhej strane druhá. Názvy si nepamätám, paradox je, že pri tých, čo boli pri našom hoteli sme sa neboli ani raz prejsť Objavili sme tiež motokárovú dráhu a na pláži boli rôzne atrakcie ako jazda na banáne a podobné.

Jeden deň sme sa nahlásili na výlet loďou na ostrov Skiatos. Vstávali sme skoro ráno, pretože odchod autobusu bol z Paralie naplánovaný o 5:40. Nasadli sme a vydali sme sa na cestu do prístavu, ktorého názov si však nepamätám Cestu sme prespali, zobudili sme sa až, keď sme prichádzali k prístavvu a pohľad, ktorý sa nám naskytol, bo nádherný. Cesta viedla útesmi a pod nami sa rozprestieralo more, na ktorom sa odrážalo vychádzajúce slnko.
Nalodili sme sa na výletnú loď, usadili sme sa na hornej palube pre lepší výhľad a mohli sme vyraziť. Loďou som sa plavila prvýkrát, takže to bol pre mňa veľký zážitok. Slniečko svietilo, na lodi sme sa zabávali, tancovali, kapitán nás učil grécke tance a chodil po palube s obrovskou fľašou Metaxy, z ktorej každéme nalieval rovno do úst
Neskôr sa k našej lodi pripojili delfíny, ktoré nás chvíľu sprevádzali a predvádzali sa Odfotiť sa mi ich nepodarilo, mám ich však aspoň na videu.
Keď sme dorazili na Skiatos mali sme čas a mohli sa túlať po ostrove. Našim hlavným cieľom bola hodinová veža, ktorá sa týčila na kopci. Ako správna žena som to ofrflala, lebo bolo hrozne horúco a šlapať do kopca bolo to posledné po čom som túžila No potom ma upútali úzke uličky so strmými schodami a typickými gréckymi domčekami, ktoré sa podobali tým, čo sa často objavujú na pohľadniciach a obrázkoch. Myslela som si, že cesta k veži bude trvať dlhšie, no netrvalo to ani 20 minút. Zhora sme mali krásny výhľad na domčeky s oranžovými strechami a šíre more. Potom sme sa ešte túlali po ostrove, dali sme si obed a pomaly prišiel čas na cestu späť, na ktorej sme sa ešte mali zastaviť na pláži Koukounaries, tzv. Zlatej pláži.
Piesok tam bol ako zlato, more úplne priezračné, preháňali sa v ňom menšie i väčšie rybky. Bolo tam naozaj krásne, dlhá pláž, ľudí tak akurát, kľud a pokoj ako v raji Pobudli sme tam zo 2 a pol hodiny a bol čas ísť späť.
Cestou nás opäť sprevádzali delfíny, zabávala sa celá loď a videli sme ten najkrajší západ slnka, aký sme kedy videli. Mňa začala pobolievať hlava, lebo som si na izbe zabudla šiltovku a celý deň na slnku urobil svoje. Tak som si zdriemla a zobudila sa chvíľu predtým ako sme prišli do prístavu. Našťastie som nedostala úpal

Do hotela sme sa vrátili okolo 23- tej a šli sme rovno spať, pretože nás zmohla únava. Tento výlet však vrele odporúčam, bol to veľmi príjemne strávený deň.

Ostatné dni sme chytali bronz, nakupovali suveníry a darčeky pre rodiny až prišiel čas ísť domov. Odchádzali sme o 15- tej. Keďže sme ešte aj deň odchodu strávili na pláži, v autobuse sme zaspali od únavy a cesta ubehla veľmi rýchlo. Cestovali sme cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko.

Na druhý deň sme už o 10- tej ráno boli na Slovensku. Na Paraliu, milých ľudí a nádherné slnečné dni nám zostali len fotky a spomienky.