Rhodos 2006

Sme 2 manželské páry /sestry s manželmi/, ktoré už navštívili niekoľko európskych pláží a chceli by sme sa podeliť o poznatky z tohoročnej dovolenky, strávenej na gréckom ostrove Rhodose.
Veľmi sme sa tešili na tento pobyt, veľa sme čítali a vstrebávali všetky informácie a doporučenia uverejnené aj na týchto stránkach. Každý deň sme s radosťou a v očakávaní otvárali internet, čo nové pribudlo.
Z Bratislavy sme odlietali o 14:30. Boli sme radi, keď sme sa konečne usadili v lietad-le, pretože v odbavovacej hale sme čakali od 11:00 a miest na sedenie v prízemnej časti letiska je iba 23.
Po pristatí na Rhodose sme boli sklamaní. Keď sme vystrčili hlavu z letiska, celý Rhodos bol zaprášený a sivý. Niet sa čo čudovať, veď tam nepršalo tri mesiace. Erózia vápencov a vietor ho „pocukrovali“. Takže prvý dojem bolo obrovské sklamanie. Kam sme to prišli? Kde je všetka tá krásna zeleň, ktorá sa spomína a o ktorej sa tu píše? Naše sklamanie bolo umocnené ešte neporiadkom všade okolo nás, kam sme sa pohli. Všade sa váľali plastové fľaše, igelity, obaly od piva, papiere a všetko, čo v civilizovanej krajine patrí do odpadkového koša a na smetisko. A nebolo to iba tu, toto nás spravádzalo počas celého nášho pobytu a po celom ostrove.
Pristavený autobus nás doviezol do hotela. Hotel bol priamo v hlavno meste, bol skromný, ale to nám nevadilo /vedeli sme do čoho ideme/ so samostatným soc. zariadením a sprchou a to je hlavné. Mal veľmi výhodnú polohu, lebo ležal rovnako vzdialený od oboch morí, od Egejského aj od Stredozemného. Balkón mal otočený do záhrady, kde sa vyhrievali mačky všetkých veľkostí a farieb. Keďže máme radi zvieratá, fascinovala nás tá skutočnosť, že obyvatelia Rodosu tolerovali prítomnosť mačiek i psíkov, ktoré ležali pred výkladmi obchodov, kde pracoval ich majiteľ. Nikto ich neodháňal ani nebil. Zvieratká boli bez náhubkov aj bez voditiek, na nikoho neútočili a ležali na takých miestach, že sme ich museli často prekročiť, aby sme sa dostali do obchodov, alebo mohli pokračovať v chôdzi po chodníku. Boli nádherne čisté a lákalo nás každého pohladiť.
Po vybalení iba najnutnejších vecí, sme k moru už nešli, nakoľko bolo krátko pred podávaním večere. Preto sme sa vrhli do poznávania ulíc hlavného mesta, trhu, obchodov a ľudí. Privítali nás veľmi pohľadní a usmiati Gréci a lákali do svojich reštaurácií a obchodov. Dorozumievacim jazykom je samozrejme gréčtina a takmer každý Grék pozná angličtinu v bežnom rozsahu. Poniektorí ovládajú aj niekoľko slovíčiek z iných jazykov, slovenčinu a češtinu nevynímajúc.
Mesto bolo plné obchodíkov s upomienkovými predmetmi, ktorým sa len ťažko odolá-valo. Ich keramika s mytologickými výjavmi je nádherná a cenovo dostupná. To isté sa dá povedať o alabastrových soškách rôznych božstiev a filozofov.
V nasledujúcich dňoch sme si našli miesto na slnenie a kúpanie na samom severnom cípe ostrova, kde sa stretáva tyrkyzovo modré Egejské more a kobaltovo modré Stredo-zemné more. Egejské more sa nám zdalo krajšie s úžasnou farbou a o niečo teplejšie, aj napriek stálemu západnému vetru, ale nezbednejšie a plné úžasných vĺn. Toto miesto sa nám veľmi páčilo, lebo sme mohli pozorovať obe moria. Pofukoval tu vetrík, takže sme nepociťovali horúce slnko. Časť pláže so slnečníkmi bola piesočná, s hrubým šedočiernym pieskom, časť pláže na samej špici ostrova bola kamenitá /tú sme si vybrali my/, s nádhernými bielymi okruhliakmi rôznych veľkostí a naprosto pravideľných tvarov /od lentiliek až po pštrosie vajcia/
V ďalšom dni sme navštívili staré mesto, rodský kolos, prístav a posedeli v reštaurá-ciach
ceny :
- kalamáre 6,90 € / bolo ich za hrsť/
- pitagyros 2,00 €
- pivo 1,90 €
- káva 2,50 €
- rajčiny 1,30
- hrozno 1,60
- nektarinky 2,80
- banány 1,80
- broskyne 2,60

Večerný život a zábava v hlavnom meste trvá až do druhej hodiny ráno, niekedy aj dlhšie. V ďalších dňoch pokračoval stereotyp : kúpanie, opalovanie a návšteva mesta, ale vždy iným smerom.
Na šiesty deň sme sa rozhodli vypožičiať si auto, aby sme si prezreli aj iné časti ostrova a dostali sa aj ďalej do vnútrozemia. Cena za vypožičanie bola 58 € s plným poistením/ deň s viacej dní bola zľava. Keďže sme boli štyria, mali sme „za málo peňazí veľa muziky“. Ráno sme mali auto pristavené pred hotelom a mohli sme vyraziť. Výlet bol veľmi vydarený. Prezreli sme si pláže ( a aj sa okúpali ) na východe ostrova. Z pláží bola najzaujímavejšia „Anthony Queen´s Beach“, ktorá veľmi pripomínala Chorvátsko a zvláštna bola aj piesočnatá pláž Tsampiki. Tu veľmi fúkal vietor a piesok sme mali všade, čo bolo dosť nepríjemné. Preto sme sa dlho nezdržali a pokračovali ďalej. Mestečko Lindos svojou históriou siaha až do druhého tisícročia pr.n.l. Dominuje mu byzantský kostol Panagia. Na skale nad mestečkom je akropola s chrámom Athény Lindskej zo 4.stor.pr.n.l. a križiacka pevnosť postavená johanitmi. Vstupné na akropolu je 6 €. Z pevnosti je krásny výhľad na mesto, Lindský záliv a zátoku sv.Pavla. Kto bol lenivý vyšlapať tento kopec, mohol si sadnúť na chrbát oslíka a odviesť sa hore za 6 €. Ľutovali sme tieto pokorné zvieratka, ktoré museli po kamenných a veľmi šmykľavých schodoch vliecť na akropolu korpulentných ľudí o váhe presahujúcej 100 kg.
Návrat do mesta Rhodos sme si naplánovali aj uskutočnili vnútrozemím. Krajina bola iná ako pri pobreží. Cestovali sme borovicovými lesmi a olivovými sadmi. Bolo nám zá-hadou, kde tieto rastliny berú silu na svoju existenciu. Pri pobreží i vo vnútrozemí sme videli len vyschnuté toky riek bez kvapky vody. Cestou vnútrozemím sme sa pristavili pri krásne zreštaurovanom gréckokatolickom kostolíku Agios Nektarios. V skale pod kostolíkom bol výdatný vodný prameň a bola to jediná sladká voda, ktorú sme na ostrove videli v prírodnom stave.
Na západnej strane ostrova je menej pláži, pravdepodobne kvôli búrlivejšiemu Egej-skému moru, vetru, ktorý tu fúka statočne, ale to konieckoncov na celom ostrove. Na tejto strane sme navštívili aj keramické dieľňe, ktorých je však po celom ostrove veľa. Výrobkom týchto dielní odolá málokto. A veru ani my sme neodolali.
Staré mesto Rhodos patrí do pamiatok UNESCO. Dnešné mesto má tri prístavy. Dva nové ( komerčný-osobný a nákladný ) a starý s rodoským kolosom – Mandraki. Kolos bol zničený pravdepodobne zemetrasením. Na miestach, kde mal pôvodne nohy, sú stĺpy, na ktorých je umiestnený jeleň a laň, symboly slobody mesta.
V deň odchodu sme ešte absolvovali okružnú jazdu turistickým vláčikom. Obhliadka trvala necelú hodinu a počas nej sme prešli najvýznamnejšie historické pamiatky mesta, najmä z obdobia antiky ( Apolónov chrám, amfiteáter a štadion ), ako aj prírodné vzácnosti /vraj najväčší kaktus na ostrove Rhodos/. Tieto atrakcie by boli oveľa zaujímavejšie, keby sa okolo nich neváľali tony odpadkov, mali opravené oplotenia a nie iba torzá drôtov a neboli „dekorované“ rozbitými plastovými stoličkami, ktoré tam niekto „zabudol“ cestou na smetisko /ak vôbec nejaké majú/.
Podarilo sa nám užiť si aj vody, aj slnka, aj historických pamiatok. Na ostrove je ešte veľa miest, kde sme sa nedostali, ktoré sme nevideli, ale to je nevýhoda všetkých krátkodobých pobytov.
Na záver: Sme radi, že sme ostrov Rodos navštívili, ale nie je to destinácia, o ktorej by sme mohli povedať, že sa sem chceme znova vrátiť. A je to škoda. Rodos má veľa kvalitných historických pamiatok, ktoré môžu jej obyvatelia vizuáne ponúkať, krásnych a milých ľudí, ale asi im chýba chuť poupratovať si okolo seba. A o tom to všetko je. Aspoň v našom prípade.
Keď sme odchádzali, konečne riadne pršalo a ostrov určite stratil tú sivú a zaprášenú farbu, ale to sme my už nevideli.
Draha a Mirka