Na úvodní stránku
Napsat vlastní cestopis
Fotogalerie
Videogalerie
Recenze hotelů a apartmánů
Recenze míst
Recenze taveren
Diskuzní fórum
Přihlášení
Jste nepřihlášen
OnLine: 6 | 32
Melissa travel
Ochrana osobních údajů
© 2002 Řecko a řecké ostrovy

Odtiene modrej.

Autor:
Zařazeno:
Lefkada
Napsáno:
06.10.13 01:51
Fotografií:
50
Přečteno:
5866
Soutěž:
2013
Tisknout cestopis
Doporučit přátelům
Dnes 07:50
24 °C
Polojasno
VSV, 3.6 m/s
„A nezabudni si zobrať „toaleťák“! Keď zbadáš tú krásu, tak sa poserieš.“ Prízvukoval mi pred odletom môj kamarát, ťažký romantik.
„Rád nazývám věci pravým jménem, bez příkras a kudrlinek. Lefkáda je nádherná a návyková.“ privítal nás sympatický delegát Vlado. „Byl jsem sem přidělen za trest před devatenácti lety a už nechci nikam jinam".
Hm. Chlapi, chlapi. To si vážne trúfate tvrdiť? Mne? Ani netušíte na koľkých gréckych ostrovoch mám odtlačené ružové šľapky!
Viem, že Lefkáda ma neočarí historickými skvostami. Nebudem tu hľadať Odyseov palác. Ani nebudem tvrdiť, že tento ostrov bol domovom Odysea. Toto už dávno predo mnou chcel dokázať nemecký archeológ Wilhelm Dörpfeld. A tak kopal a kopal. Niekoľko hrncov aj našiel. Tie sú teraz vystavené v Archeologickom múzeu v budove radnice mesta Lefkas. Za jeho snahu mu vystavili bustu na nábreží v Nidri, ktorá sa uprene díva na kotviace lode a jej vysoké čelo sa leskne na slnku. Odysea radšej nechám na Ithake. Čo budem hľadať, budú pláže. Bájne pláže západného pobrežia. Nespočetnekrát opísaná ich neopísateľná krása.

Egremni - kráľovná lefkádskych pláží.

Na audienciu u kráľovnej Egremni, v jej azúrových komnatách pod snehobielym baldachýnom s kráľovskou modrou na obzore, nikdy nezabudnem. Cesta do kráľovstva je biela stuha vinúca sa úbočím. Zelené borovice sa mávnutím prútika menia na biele. Kolóny zaparkovaných áut majú vrstvu nánosu. Snehuliak na skútri sa valí dole cestou. Za sebou necháva kúdol bieleho prachu. Vyhliadková taverna ma nateraz necháva chladnou. Jej služby ocením až cestou späť. 350 schodov do raja zdolávam rýchlosťou blesku. Pokorím Števov rekord. Škoda, že len opačným smerom. Áno, som tu! Jemné biele kamienky sa miešajú s bielymi kamennými guľôčkami. Nelením a pár si ich pchám do batoha. Na dlani mi zanechali typickú bielu stopu. Vzďaľujeme sa od baru, a od slnečníkov do priestoru nepísane vyhradeného pre naturistov. Podľa slovníka slovenského jazyka je naturista prirodzene nadaný človek, samouk. Ako príklad sa uvádza veta: „Matej bol kováčom – naturistom“. Pravdepodobne nebol členom hnutia za kult nahoty. Nudisti by ma zaškatuľkovali do pojmu “textilák“. Ja sa však považujem za naturistu v plavkách. Mám rada prírodu, neorganizované pláže a hlavne pokoj. Pláž je dlhá a čím ďalej od schodov čoraz prázdnejšia. Romantické vysoké biele útesy, rozsiahla pláž a nádherné more. Stĺpy vĺn sa ženú na pobrežie. Pri skalách sa roztrieštia na množstvo drobných kvapôčok. Prítomný vápenec mieša farbu mora. Odtiene modrej sú od brilantnej modrej, cez kobaltovú, tyrkysovú, nádhernú azúrovú až po nebesky modrú. Na brehu sa tvorí hustá pena, ako ušľahaná z bielkov.
Na plážach západného pobrežia má svoj raj Poseidon. „Už idú noví adepti,“ mädlí si ruky. Typický nováčik na pláži sa chvíľu pokochá. Slnečné okuliare na špičke nosa odrážajú lúče slnka. Podlieha čaru a pomaly vchádza do modrej krásy. Zrazu Poseidon fúkne očarujúcu vlnu, ktorá vytvorí oblúk a zvoľna sa ladne prevalí. Nováčik chrochtá blahom. Prúd vracajúci sa späť do mora mu pod chodidlami podoberie drobné kamienky premiešané s bielym pieskom. Adept stráca rovnováhu. Balansuje. Poseidon z roztopašnosti pošle ešte jednu parádnu vlnku a náš nováčik vyhadzuje nohy do vzduchu. Ani sa nestihne rozlúčiť s novými okuliarmi, ktoré miznú v hlbinách.
Na blankytne modré pódium vchádza mladá dáma s chôdzou šelmy, s bujným poprsím natesno stiahnutým v podprsenke. „To bude žúžo,“ cmukne si Posiedon. Vlna švacne spodný hák. Podprsenka sa zošmykne, ňadrá vykuknú a deva zjačí. Pár neskrývaných úškľabkov. Zopár mlsných pohľadov prítomných chlapov a pubertiaci sa nehanbia aj ukazovákom namieriť. Jeden do hneda opálený chlapík vypína hruď a snaží sa pomôcť dáme v núdzi. „No, no! Ty sa mi tu nafukovať nebudeš,“ rozčertí sa Poseidon a vypení na pobrežie. Buchne trojzubcom o dno, zdvihne vlny. Zasadzuje zdrvujúci úder. Plavky letia na kolená. Biely zadok svieti do sveta.
Ako na to? Ako prekonať váhavé prekračovanie z nohy na nohu. Idem? Ešte sekundičku. Idem? Počkám si na druhú vlnu. Táto nie je až taká pekná. Sedieť v pene je úžasné. Ale ako bez ujmy podľahnúť vábivému volaniu Poseidona a vliezť do jeho impéria?
Vojsť do vĺn nie je až tak náročné. Treba nabrať všetku odvahu. Sú dva spôsoby. Zimomraví ľudia, ktorí potrebujú akú-takú postupnú aklimatizáciu (čo si klamať, hlavne ženy), si počkajú, keď sa vlna roztriešti o breh a vracia späť do mora. Elegantne po plytčine prejdú aspoň po kolená do mora a vyšvihnú sa na nasledujúcu vlnu. Podstatné je chytiť túto vlnku včas. Nepremeškať okamih, keď vlna má oblý tvar. Každá chyba, zaváhanie, sa trestá pohadzovaním, krúžením vo víre vĺn, aj ochutnávkou slanej vody.
Druhý spôsob uprednostňujú skôr chlapi. Na brehu ponaťahujú kostru. Vystavia na obdiv bicepsy. Tri, dva, jedna, štaaaart! Vytrielia v ústrety mora. Odrazia sa a vrhnú sa do vĺn. Základom je taktiež správne načasovanie, dostatočný odraz a strážiť si ťažiskový pivný mozoľ! Ak sa skočí na malú vlnu alebo v čase momentálneho odlivu, o zábavu je postarané. Chlapík sa zaryje do piesku a mece ako ryba na suchu.
Keď sa dostanete za hranu, tak je to paráda. Zrazu sa aj z distingvovaných manažérov stávajú samopašné deti. Hojdanie na vlnách. Vyskakovanie. Podplávanie vĺn. Výskanie. Niekedy stačí málo a hormóny šťastia sa zjašia. Za pár sekúnd dokážeme striasť krížiky, ktoré si pripisujeme každoročne na chrbát. Každý sa vo vlnách vyblázni do biela.
Nastal čas chytiť si vlnu, ktorá sa rúti na pobrežie. Keď vytvorí vlnovku, v tom okamihu na ňu skočiť. Chvíľu sa na nej zviezť. Vystrieť nohy dopredu, len čo sa päty dotknú piesku nechať sa plesknúť po zadku a nabrať rýchlosť. Ako „bejvočák“ štýlovo utekať na breh. Partner už striehne na brehu a o dušu tlačí spúšť fotoaparátu. Pozor! Dôraz sa kladie na rýchlosť, aby vás to nevtiahlo späť a najmä nepotknúť sa. To by boli potom parádne fotografie!

Moja srdcovka pláž Gialos.

Na hlavnom ťahu smer Porto Katsiki, kam sa ženú húfy áut, je pred dedinou Athani odbočka na pláž Gialos. Ak ju miniete, nezúfajte, ďalšia odbočka je za touto obcou. Obe cesty sa spájajú na križovatke v strede olivového hája. Spolu mieria krkolomnými serpentínami, hrboľmi, ostrými zákrutami, úzkou cestou lemovanou strmými zrázmi, nádhernými výhľadmi, k moru na pláž Gialos. Pláž nie je vychvaľovaná ako Porto Katsiki, ani vznešená ako Egremni. Svoju devízu skrýva v skromnosti, tichosti, divokosti, harmónii. Je domovom nirvány. Stavu zabudnutia, pokoja a bezstarostnosti. Rozsiahla pláž je lemovaná pieskovým násypom, za ktorým sa nachádzajú nenápadné zákutia v tieni jasnozelených košatých borovíc. Ideálne na stan, pirátske základne, odpočinok, meditácie. Raz mi tam jeden Švajčiar ukázal miesto s kamenným vodopádom. Povedal mi, že dvadsať rokov sem chodí v lete na dovolenku. Spýtala som sa ho, čo ho sem stále priťahuje. Jeho zasnený pohľad sa dotkol hladiny mora, nevedomky priložil ruku na ľavú stranu hrude a zašeptal „Gialos.“ „Á džiálos.“ zopakoval a preťahoval to slovo, akoby ho chcel ochutnať.
Úbočie nad plážou Gialos je posiate množstvom farebných drevených včelích úľov. Pôvodní obyvatelia sa venovali včelárstvu a zberu olív. Priamo v obci Dragano sa nachádza starodávna továrnička na spracovanie olív. Slúži na drvenie a lisovanie zozbieranej úrody. Tradície si miestni uchovávajú dodnes. Svoje výrobky predávajú turistom pri ceste. V ponuke je vychýrený tymianový med, medové koláčiky, oplátky s medovou plnkou, olivy, olivový olej, víno.
Na križovatke Porto Katsiki a Gialos reguluje dopravu energická babka, u ktorej sme si kúpili rozvoniavajúci tymianový med a domáci olej. V ďalšom stánku sa nechám zlákať na červené víno pre moju polovičku. „No, však len tak. Na koštovku.“ S malou dušičkou mu ho dávam po prílete domov ako darček z Lefkády. Naším rodiskom sa tiahne Malokarpatská vínna cesta s kvalitnými odrodami. Pýchou je Frankovka, ktorú obľubovala Mária Terézia. Dobré víno vie partner ihneď rozoznať. Ťažko sa mu zavďačiť vínom kúpeným na poľnej ceste, v plastovej fľaši, uskladneným na priamom slnku. Babka ma presviedčala, že víno je silné a suché. Asi, možno. Teraz netrpezlivo čakám na partnerovu degustáciu. Víno nalial do skleneného pohára na stopke. Jemným krúživým pohybom nápoj rozvíril. Víno sa obtrelo po okraji pohára. Skontroloval buket, čírosť, zhodnotil farbu. Privoňal a usrkol malý hlt vína. Dôsledne ho pováľal po jazyku. Dúšok prehltol. Nechal sa unášať vnemom trpkosti suchého vína. Pokýval hlavou a stroho skonštatoval: „Nie je zlé.“

Irónia osudu

S mysom Doukato je spätá poetka Sapfó. Počerná, nízka žena. Napriek tomu, že neoplývala prílišnou krásou, v starovekom Grécku ju oslavovali a ctili ako žiadnu inú poetku. Považovali ju za múzu a bola opradená nejasnosťami, mýtmi, mystikou. Založila Dom múz, kde mladé dievčatá učila tancu, spevu, veršotepectvu a básnickemu umeniu. Dievčatá zasvätila nielen do tajov umenia, poézie, ale aj lesbickej lásky. Táto láska ženy k žene ovplyvnila jej tvorbu v ľúbostnej lyrike, ktorá ju preslávila. Iróniou osudu bolo, že nakoniec ukončila život kvôli nešťastnej láske ku chlapovi - krásnemu Faónovi. Rozžialená skočila do rozbúreného mora z mysu Doukato. Samotný pohľad do 72 metrovej hĺbky naháňa hrôzu a rešpekt. Na tomto mieste v staroveku stál chrám boha Apolóna. V jeho troskách, v roku 1890, spustili do prevádzky maják. Dnes tu stojí ako nemý svedok minulosti. Kusy betónu sú poodlupované, schodisko zhrdzavené.
Pod majákom sa plavia výletné lode na pláž Porto Katsiki. Veľké lode ovešané ako strapce hrozna s množstvom dychtivých turistov. Menšie lode v gýčovom pirátskom prevedení s hlasitou hudbou rinúcou sa éterom. Nad rozoklanou skalou, krištáľovo čírym nevädzovomodrým morom sa tiesnia stovky áut. Každý chce vidieť najfotografovanejšiu, najznámejšiu, najzaujímavejšiu, najospevovanejšiu, najpropagovanejšiu, tým aj najnavštevovanejšiu a totálne preplnenú pláž na Lefkáde. Po schodoch vystúpime na vyhliadku. Kocháme sa krásou prírody. Množstvo ľudí ma odrádza namočiť si čo i len palec na nohe. Nabudúce sem prídem ráno s východom slnka. Možno pocítim popisovanú magickú moc.

Odtiene modrej

Či to vnímame alebo nie, farby na nás majú značný vplyv. Svetlé, pastelové farby nás upokojujú, tmavé alebo pestré farby nás napĺňajú energiou.
Modrá farba je farbou pokoja, uvoľnenosti, farbou nekonečných citov, vyjadruje citlivosť, jemnosť. Je symbolom vernosti, viery a tradície. Vyžaruje veľké množstvo ticha a chladu, čo vyvoláva pocit bezpečia. Pri belasých odtieňov vnímame pocit čerstvosti, vzdušnosti a sviežosti.
Modrá farba je základnou farbou, jej protikladom je žltá. Ako slnko žiariace na blankytnej oblohe. Zmesou týchto dvoch farieb dostaneme zelenú. Ako farbu borovíc skláňajúcich sa z útesov. Pri zahľadení sa do námorníckej modrej sa necháme unášať vôňou diaľav. Odtiene modrej farby symbolizujú múdrosť, inteligenciu, nesmrteľnosť, nekonečnosť, povznesenosť, duchovnosť a mystiku.
Lefkádu obmýva more s pestrou paletou tónov modrej. Dopad svetla a prítomný vápenec miešajú odtiene, spôsobujú ich rôznorodú svetlosť a sýtosť. Na západnom pobreží nájdete bohatú škálu modrých odtieňov. Takú, akú len chcete. Dojčenskú modrú, alkalickú, azúrovú, karibskú aj parížsku modrú. Ak sa vám zažiada nevädzovomodrá farba alebo elegantná tiffany modrá, stačí sa presunúť na Porto Katsiki. Tyrkysovú farbu mora, prechádzajúcu do pastelovej modrej nájdete za dedinou Vasiliki, na pláži Agiofili. Ak vás omrzia gýčové karibské odtiene, a dostanete chuť na odtiene bledomodrej s jemným nádychom do zelena, choďte sa kochať na východné pobrežie. Ak chcete prejsť z romantiky k odtieňom tvrdých chlapov, ako je sivomodrá, kobaltová, oceľovomodrá, či petrolejová, treba prejsť za úžiny v meste Lefkas na pláž Myli a Gyra, kde krotia vlny surferi. Pri východe či západe slnka modrá farba mora nadobudne zasa iné odtiene s prímesou červenej a oranžovej.
Modrá má priaznivé účinky na tep srdca, znižuje rýchlosť dýchania, upokojuje, podnecuje rozumovú aktivitu, pomáha ponoriť sa do vlastného vnútra, zlepšuje koncentráciu. Neveríte? Skúste si sadnúť na breh mora, nechať si obmývať členky, prstami zahrabnúť do piesku a zahľadieť sa to tej magicky modrej nádhery. Žiarivý tyrkys, farba očarujúceho zafíru, či tóny modrej s nádychom kovovej sivej alebo zelenkavej. Všetky odtiene modrej dokážu zrak uchvátiť.
Číňania dokonca našli súvislosť medzi farbami a chuťami. Zistili, že ľudia, ktorí majú radi modrú farbu, si jedlo poriadne osolia. Zase som hladná! Po ceste zo západných pláži do Nidri zbehnem na morské špeciality do Syvoty, malej rybárskej osady, kde rybári odjakživa deň čo deň vyplávajú na more za úlovkom. V tavernách na móle pripravujú večer podľa starých receptov, ktoré sa dedia z generácie na generáciu, vynikajúce jedlá na grile, dusené so zeleninou, pečené na uhlíkoch. Tanier grilovaných čerstvých kalamárov je božský. Po večeri dostanete ako pozornosť podniku medový koláčik alebo kalíštek ouza. Tento milý zvyk nie je na Lefkáde bežný, tak ako na iných gréckych ostrovoch.

Cvrkot v prístave.

Nidri je klasické malé stredomorské prístavné mestečko so všetkým, čo k nemu patrí. Uzatvárajú sa tu obchody, stretávajú sa ľudia, tmolia sa turisti, je tu badať zvýšenú umeleckú aktivitu a rozmáha sa kultúra. So západom slnka sa z malých okienok apartmánových domoch rozlieha čľapot spŕch. Vŕzgajú stoličky v tavernách, prestierajú sa stoly, vyobliekaní čašníci lákajú turistov do taverien. Obchodníci rozkladajú všakovaký tovar od výmyslu sveta. Vôňa pečenej kukurice sa mieša s vôňou grilovaných jedál. Aróma jedál dráždi žalúdky korzujúcich turistov. Počerný mládenec naučeným pohybom orezáva chutný gyros, balí ho do pity a s úsmevom podáva šarmantnej dáme. Starší chlap vo vyťahanom tričku osedlal svoju ošarpanú motorku s priviazanou sivomodrou debničkou. Sem-tam vás niekto chytí za rukáv a ťahá do vysvietenej taverny. V modrých akváriách si možno máčať nohy a nechať obhrýzať malými rybičkami. Zručný futbalista ukazuje naučené triky s loptou. Akrobati v priliehavých pastelovo modrých dresoch predvádzajú ohňovú šou. Klaun dokázal vykúzliť úsmev na detských tvárach. Nech je ten svet krajší. Knihovník otvoril veľkú garáž s množstvom kníh a v kúte pod malou lampou sa začítal do detektívky. V prístave sa menia ľudia, tváre, lode. V tavernách počuť cinkanie príborov, pohárov. Mačky sa ponevierajú v ich blízkosti, aby si aj ony mohli pochutiť na večernom menu. Rôzne jazyky národov splývajú do jednoliatej vravy. Žije to tu. Melie sa to tu. Nad tým všetkým si nakoniec obchodník s hviezdami rozložil svoj tovar na perleťovo nočnom zamate podopieraný vrcholkami sťažňov bielych plachetníc. V prístave sa lenivo hojdajú lode všetkých veľkostí a tvarov. V pozadí vŕzgajú plachetnice. Medzi nimi sa krčia rybárske člny. Malé motorové člny ešte pred chvíľou brázdili okolité vody. Pri móle vystavujú majitelia na obdiv svoje moderné jachty. Vysvietené, vyčačkané výletné lode otvorili svoje ústa a lákajú turistov na výlety. Trajekt zatiaľ tíško čaká na raňajší hvizd, ako povel na vyplávanie smer ostrov Meganissi. Nech si hovorí kto chce, čo chce, Nidri má svoje čaro. Nestačí sa pozerať, treba sa zahľadieť a vychutnať si cvrkot prístavného mestečka. Na križovatke lodí a áut pri vjazde do Nidri sa krčí malý cintorín. Na bielych náhrobkoch je množstvo mien, za ktorými sa skrývajú jedinečné neopakovateľné príbehy. Dlhé sťažne sa nakláňajú nad miestom odpočinku. Nebožtík má hlavu uloženú na pätníku pri ceste a nohy mu obmýva more. Ruch tohto prístavného mesta ostro kontrastuje s pokojným životom hneď za humnom. Drevené smerovky vás navedú pokojnou cestou, lemovanou citrónovníkmi, k miestnej prírodnej atrakcii, vodopádu. Pomaly kráčať. Míňať tehlový múr odetý do ružového pulóvra z bougainvillií, ktorých lupene vánok preháňal po ceste. Kochať sa zelenými kopcami. Zopár dozrievajúcich šťavnatých limetiek si nenápadne strčiť do vrecka a napiť sa nefalšovanej esencie vidieka.

Machri na doskách.

Kedysi využívali silu vetra na pláži Myli mlynári na svoju obživu. Vietor sa zapieral do lopatiek veterných mlynov a rozkrútil premyslený systém mlynských kolies. Niektoré z nich teraz čakajú na oprášenie zašlej slávy, iné prešli rekonštrukciou a sú atrakciou reštaurácie. V súčasnosti vietor slúži na zábavu. Popoludní zaplnia pláž vyznávači extrémneho športu kitesurfingu a rozdajú si to s vetrom opreteky. Svalnatý chlapi i vrtké členky nežnejšieho pohlavia krotia farebných drakov nad hlavami. Ani by ste neverili, akú ťažnú silu má nafukovací drak (kite). Kedysi sa používal na vlečenie lodí. Jeho pradeda do Európy priniesol prvýkrát Marco Polo. Teraz sa ním opášu jazdci a nechajú sa ťahať po vlnách, lietajú na doske, skáču do výšav. Je to veľmi nebezpečný šport. Okrem zranení im často hrozí i odtiahnutie na otvorené more. Plážoví borci tancujúci na vlnách oplývajú perfektnou fyzickou kondíciou. Skôr ako sa postavia na dosku, majú za sebou dlhú gymnastickú prípravu a niekoľkohodinové skákanie na trampolíne. Určite sa oplatí pozrieť si akrobacie, ktoré stvárajú na vlnách. Alebo len tak sa zahľadieť na dlhú pieskovú pláž, kde veterné mlyny oblieha množstvo farebných drakov. Ten fantastický pohľad stojí za to.
Ak ste priaznivci klasického windsurfingu, tak vo Vasiliki na pláži Ponti si prídete na svoje. Vzhľadom na to, že pláž je v hlbokej zátoke, na mori nie sú ohromné vlny valiace sa na pobrežie. Vietor je tu však pánom po celý deň. Pestré trojuholníky sa premávajú po hladine mora od svitu do západu slnka. Pravidelne tu organizujú súťaže, je tu zriadený klub a škola windsurfingu. Windsurfingové centrum dokonca patrí svojou rozlohou medzi najväčšie centrá na svete. Pri návrate zo západných pláži sa vám za dedinou Agios Petros otvorí výhľad na celú zátoku, letovisko Vasiliki a množstvo windsurfistov brázdiacich záliv.
Z Vasiliki niekoľkokrát za deň vypláva vodný taxík na pláž Agiofili. My sme si zvolili suchú cestu. Autom sme sa vyštverali pod kopec Sykaro. Zaparkovali v tieni olivovníkov. Za sprievodu cikád sme za pár minút zliezli na pláž. Na tyrkysovom mori sa prevaľovali malé vlnky. Priezračná voda a kamenné zákutia vytvárali ideálne podmienky na šnorchlovanie. Celá pláž je posiata slnečníkmi, ktoré netrpezlivo čakajú na svojich zákazníkov. Po treťom poschodovom vodnom taxíku, ktorý vypľúval množstvá kúpania chtivých turistov, pláž začala praskať vo švíkoch. Nie, nie. Toto nemusím. Radšej dám prednosť malým plážam za Nidri smerom na Nikianu. Tieto drobné pláže sú poschovávané, treba ich hľadať. Sú len tak pre dvojicu, málokedy pre viacerých. Pláže sme pre ich veľkosť nazvali „frcky“. Veľmi sa ponášali na pláže v Chorvátsku. Borovice vrhajúce tieň na kamienkové pláže. Priezračné zelenomodré pokojné more. Pri vstupe do mora okruhliaky. Tu, na rozdiel od Jadranu, bolo more neskutočne teplé. Pre toho, kto rád pláva a šnorchluje, ideálne. Úžasné šnorchlovanie musí byť aj v zátoke Afteli. Za Vasiliki smerom na Nidri po prejdení dedinky Maratontochori s vianočnou výzdobou v horúcom lete sme odbočili k moru. Pláž je malá s krištáľovo čírou vodou. Nemusela som si nasadiť ani masku a už sa mi ponúkol pohľad na červenú hviezdicu. Taverna v tieni borovíc a rybárske loďky akoby vznášajúce sa nad hladinou dotvárali idylku.
Pláže na južnom a východnom pobreží boli pre mňa len malým spestrením. Čo robí Lefkádu atraktívnou, je jednoznačne západné pobrežie.

Záludná pláž Megali Petra.

Dole svahom na Kavalikeftu sa ženie obrovský Mercedes. Nákladiak ledva vyberá zákruty, cesta sa zužuje, zákruty sa ostria. Mladík s ešte teplým vodičským preukazom ignoruje zákazové značky pre nákladné vozidlá. Preškrtnutý karavan ho tiež neodradil. Úzke, ostré zákruty vyberá natesno. Dopredu. Spiatočka. Niekoľko centimetrov dozadu. Zopakuje si to aj päťkrát. Vôbec mu neprekáža, že spôsobuje zmätok a kolóny. Skôr naopak, je na to hrdý. Úspešne zíde k parkovisku na pláži Kavalikefta. Rýchlo zavesí fotky na internet, aby každý videl, aký je frajer. Jeho dedo mu často rozprával o hnutí hippies, o tom ako kedysi deti kvetov spali pod širákom na pláži, kúpali sa nahí vo vlnách, zažívali neviazaný sex, žili hudbou a zážitky si okorenili užívaním drog. Chcel to aj on zažiť. Zohnal príšerne drahý kostým v retro obchode. Z farebnej košele mu ešte visela cenovka. Naštartoval otcov firemný Mercedes. Prehovoril kamarátku, ktorá teraz unudene sedela na mieste spolujazdkyne. Jej mejkap a účes viac pripomínal priaznivcov glam rockovej skupiny s romantickým názvom Kiss. Netrafila sa do obdobia. No čo už. Čo je pre ňu desať rokov v dávnej minulosti? Jediné, čo mali spoločné s hippies, bola vôňa marihuany, ktorá sa vznášala v povetrí po otvorení dvier na Mercedese. Mladík tu teraz bezradne stál. Jeho sen kempovať na pláži Megali Petra sa pomaly rozplýval. Nedokázal vyriešiť rébus ako preniesť Mercedes cez balvany z Kavalikefty na Megali Petru.
Dostať sa na Megali Petru sa nepodarí každému. Niekoho odradí preliezanie balvanov, iného zradia šunky okolo pása. V polovici prechodu z Kavalilefty na Megali Petru je úzka štrbina medzi balvanmi, cez ktorú je nutné sa pretiahnuť. Prirodzená selekcia. Prepcháš sa, neprepcháš sa. Sťažovať sa nie je kde. Nadrozmerné telesá na Megali Petre nevidno.
Podobne je na tom aj pláž Milos. Ak sú veľké vlny, vodný taxík na ňu nepremáva. Potom je nutné zdolať kopec pešo. Po zdolaní kopca ma privítala kopa odpadkov. Niektoré smeti boli pekne uložené v zaviazanej igelitke známych obchodných reťazcov. Ešte som sa poriadne nerozhliadla a plážový predajca mi ponúkal svoj tovar. Preč! Pre toto som nepreliezala kopec. Ženiem sa na opačnú stranu. Slnečníky niekoľkých krokoch krokov rednú. Už v polovici pláže je príjemné súkromie. Našťastie, väčšina ostáva hneď pod kopcom. Málokomu sa chce isť ďalej. Na Milose sme zažili tie najkrajšie morské kreácie. Prvýkrát v živote som sa okúpala na brehu. A ešte ako! V jedinečnom prírodnom penovom kúpeli. Ľahla som si na breh, za chvíľu vlna narazila na plytčinu, vymixovala sa, a po pobreží sa rozliala už len pena. Z tejto bielej hustej hmoty mi trčal iba nos. Cítila som sa ako Alica v modrej krajine zázrakov.

Posledný deň sme opäť zamierili na pláž Gialos. Dlhá pláž poskytuje nadmieru súkromia. V taverne pri parkovisku si kupujem veľké frapé. Už len kráčam. Krok za krokom. Až tam, na moje miesto pod slnkom. Sadnem si na horúci piesok, skrížim nohy do tureckého sedu. Na vystretý chrbát ma páli ostré slnko. Jemný vánok vanúci od mora zmierňuje horúčavy. Cez slamku sŕkam osviežujúce frapíčko. Vlna za vlnou sa valí na pobrežie. Jedna je majestátna a lenivá, iná je zavalitá a s hrmotom sa rozpľaskne na brehu. Pohľadom blúdim po zvlnenej hladine mora, ktorú asi maľoval insitný maliar. Jednotlivé odtiene modrej naberal štetcom z palety a detinskými pohybmi ním ťahal po plátne. Posledný hlt frapíčka. Posledný pohľad na more. Hm, tá modrá je fakt dobrá.

© na toto dílo se vztahuje autorský zákon, a proto není možné cokoliv z tohoto díla kopírovat a používat k jiným komerčním účelům.
Komentáře (13)
11.01.15 18:23 Ilona (nepřihlášený uživatel) 90.182.7.***
Úžasné! Úžasná voňavá Lefkáda!
21.11.13 13:46 Toula
Nááádhernééé!!!
19.11.13 12:53 HonzaR
Jako u Metaxy,3 hvězdy je málo,lepší je 5-ti hvězdičková.Máš je mít.
17.10.13 13:14 svetelko
Zaujala jsi mne barvitým líčením krás Lefkady a zároveň jsi mi připomenula náš pobyt, kdy jsme byli oba unešeni krásou modrých barev různých odstínů. Je třeba se na Lefkadu ještě vrátit! Mimochodem, fotky jsou nádherné. Máš to za pět *!!!
16.10.13 12:43 nudista
Blankytem zářící poetické dílko hladí po duši a vyvolává kdesi hluboko ponořené, ale stále živé vzpomínky. Děkuji za krásu slova i obrazu. Eva
15.10.13 11:53 norika70
Krááááasa... super si to napísala, fotky sú užasnéééé... skoda, že si nám nenechala z tej modrej... pocas nášho pobytu takáto krásna modrá nebola a aj vlny zmizli :-(
07.10.13 20:05 janavi
Krásně napsané! Při čtení jsem si uvědomovala, že Lefkáda je jeden z ostrovů, na který se chceme vrátit. Fotky jsou taky výborné.
07.10.13 14:55 machajda
Moc pěkné počtení, píšeš velice čtivě. A fotky jsou nádherné.
07.10.13 08:09 gabrielau
Super..veľmi dobre napísané a fotky sú nádherné...špeciálne "keď rozkvitol nový deň"
06.10.13 21:32 TYDRA
Tak to jsi se ozaj trefila do mé krevní skupiny O greek negatívna (blbost - pozitívna)... vím čeho jsi plná, sám jsem to zažil dvakrát... ten pohled na opálená záda vo farbe frape v ruke modelky je priam božský !!! Jen na plážích Lefkády se snoubí teplé barvy slovenských žen s chladnými farbami gréckého mora...
06.10.13 21:13 ladybee
Príjemné čítanie, esej, výpoveď o hlbokom vnímaní a prežívaní pobytu na ostrove aj rozbor tej najobľúbenejšej lefkádskej farby pod drobnohľadom :) A pekné obrázky to len potvrdzujú.
06.10.13 19:23 Batty
Velmi pekne citanie, este ze som tam pred dvomi tyzdnami bol a skontroloval tu krasu :)
Je to tak ako pises - Gialos je No. 1
06.10.13 16:45 IrenaT
Úžasné fotky mořských vln!
Chystáte se napsat komentář jako nepřihlášený uživatel. U Vašeho jména bude zobrazena i IP adresa.
9ae5H
(opište bezpečnostní kód)
1. Komentář nesmí jakýmkoliv vulgárním způsobem urážet autora díla.
2. Nezpochybňujte komentáře od ostatních uživatelů.
3. Toto není diskuze. Chcete-li se na něco zeptat pište do DISKUZE.
4. Komentáře, které nesplňují pravidla budou vymazány.
 
˝katarinaBA˝ a jeho/jí aktivity
Cestopisy5
Galerie2
Videa1
Hotely3
Diskuze0
 
Greek Market
Půjčovna Kréta
Půjčovna Korfu
Půjčovna Rhodos
Půjčovna Lefkada
Půjčovna Thassos
Půjčovna Zakynthos
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním těchto webových stránek s tímto souhlasíte. Více informací