Na úvodní stránku
Napsat vlastní cestopis
Fotogalerie
Videogalerie
Recenze hotelů a apartmánů
Recenze míst
Recenze taveren
Diskuzní fórum
Přihlášení
Jste nepřihlášen
OnLine: 3 | 18
Melissa travel
© 2002 Řecko a řecké ostrovy
webmaster(zavináč)recko.name

Leto s príchuťou mastichy

Autor:
Zařazeno:
Chios
Napsáno:
11.08.12 16:36
Fotografií:
50
Přečteno:
5921
Tisknout cestopis
Doporučit přátelům
Dnes 15:50
7 °C
Polojasno
S, 3.6 m/s
Na úsvite nového rána, kým ešte sladko spíš, mňa neviditeľná ruka ťahá z postele. Chcem sa túlať uličkami Emporia. Pod priečelím domu ospalo zívne biela fenka a prižmúreným okom ma nenápadne sleduje. V tichu sa ozývajú kroky na nábreží. V korunách stromov svojím spevom dávajú o sebe vedieť prebúdzajúce sa vtáky. Konkurujú im vytrvalé cikády. Lampa v malom prístave svieti z posledných síl. V diaľke bliká osamelý maják. Osvetlený kríž na vrchole sopky už ledva badať. Moje kroky smerujú na čierne pobrežie. Vietor, odpradávna pomocník lopatiek veterných mlynov, tak typických pre ostrov, šuchorí lístky mastichových kríkov. Postavím sa na skalu. Ruky rozpažím ako socha Krista v Riu. O milosť však nežiadam. Hrdo bradu dvíham. Vietor, ty záletník! Na nič nečakáš a hneď ma hladíš. Rysuješ krivky tela. Ískaš mi vo vlasoch. Prebúdzaš vo mne vulkán! Chcem byť ako sopka, čo pred rokmi dala tvár tejto pláži. Teraz si slastne drieme nad Emporiom. Na svojom chrbte poskytuje nádherné pohľady na výsledky svojho diela. Vietor, ty šibal! Sem tam hodíš kosť aj historikom. Vydáš im svedectvo minulosti a odkryješ pár „šutrov“. Slzy sa mi kotúľajú po lícach, keď sa preháňaš medzi skalami v pustom kamennom meste Anavatos a nedáš zabudnúť na zúfalý nárek a hrdosť tých, ktorí dali prednosť skoku do priepasti pred krutou smrťou pod šabľami Turkov. Vietor, si umelcom vo svojom fachu. Vymodeloval si scenérie vysokých hôr, strmých útesov i zrázov. Daj už pokoj mojej duši! Srdce si mi dávno vzal. Čo Ti šepkám, vieš len ty. Strácam hlavu tak ako vlastným otcom trýznená Markella, patrónka ostrova. Chiovčania si ju ctia v každoročnej júlovej púti panagiri. Vzdávam hold. Aleluja.
Tie rána, chvíle brieždenia mám rada. Presolený vzduch sa do mňa vrýva každým pórom. Na hladine sa zrkadlí moja tvár. Nasávam plnými priehrštiami energiu. Energiu, ktorá naplní môj paralelný svet myšlienok a bude ma držať ďalších 333 dní a nocí, keď budem fyzicky vzdialená. Už sa nemusím obávať, že sa stratím v dave všedných dní a pracovných povinností. Chcem sa vzniesť na krídlach fantázie až do nebies. V ušiach mi znie rocková skladba plná tónov svišťania vetra, šumenia mora, štrngania kameňov, podfarbená hudbou vĺn narážajúcich na pobrežie. Snažím sa chytiť tón. Na imaginárnej gitare vytínam grády. Podo mnou sa prepadáva zem. Hudba je vábivejšia než najvábivejšie volanie Sirén. Nemôžem vydržať už ani chvíľu. Slnko stoj! S prvými červánkami sa hádžem do indigového mora. Chytím si svoju vlnu skôr, ako sa o skalu rozmení na drobné. Vnáram sa do ticha. Z kráľovstva si vynášam kamienok poprášený soľou. Žmolím ho v ruke. Možno bol svedkom mohutného zemetrasenia pred mnohými rokmi. Keď časť pevniny bola zaliata a teraz tvoria tento krásny ostrov vrcholky pohoria. Neviem, čo je na tom pravdy. Nepamätám si to. Hodím ho späť do mora. Nech si píše svoju budúcnosť. My si napíšeme tú svoju, ktorá bude aspoň pár dní spätá s týmto ostrovom s príchuťou mastichy.

Misia: Absurdita
Malá, tichá rybárska osada Emporios sa po zotmení zmenila z Dr. Jekylla na Mr. Hyda. Deťom sa skončila škola, a tak si užívali prvé prázdninové noci. Do polnoci sme nemohli spať, cítili sme sa ako na detskom ihrisku. Keď jačanie, hukot, zvonenie utíchlo, ihneď po ňom nastúpila druhá zmena. Hluční štamgasti zo zaplnených taverien sa začali trúsiť po uličkách. Neviem prečo sa hovorí, že boli spoločensky unavení. Unavení sme boli my, oni boli spoločensky veselí. Po uzavretí taverien o druhej v noci, odchádzajúci hostia začali túrovať svoje stroje a nezabudli zatrúbiť. O pol piatej ráno sa ozval budíček. Biela sučka štekala o dušu. Márne hľadala niekoho, kto by sa s ňou hral.
Ráno moja nevyspatejšia polovička vybafla na delegátku: „Som tu za trest! Darling štuchá celú noc každých 10 sekúnd!“ Zmätene sa rozhliadla. Chváli sa, či sťažuje? Aj by ho poľutovala, však tam bol sám chlap s dvoma babami. Rýchlo som spresnila, že „darling“, nie je miláčik, ale pokazené čerpadlo, ktoré ťukalo s božou pravidelnosťou celú noc.
A tak po nevyspatej noci skrsol fatálny nápad: Ideme pešo na pláž do Komi! Aspoň to rozchodíme. Podľa tabule to mali byť 2 km. Až po čase sme zistili, že presnosť navigačných tabúľ je na hony vzdialená od švajčiarskych hodiniek. Nabalili sme si batôžky a partner sľúbil, že nás dobehne. Však sa konečne uvoľnila kúpeľňa, tak tú vzácnu chvíľu využije.
Do Komi sme prešli po pohodlnej asfaltke. Cestou sme sa kochali mastichovým hájom, výhľadmi na sopku, odstavenou loďou v kroví, majestátnymi eukalyptmi i bielym koňom, ktorý na nás zvedavo žmurkal. V Komi sa nachádza viac obchodov a taverien než v Emporiu. Príchod na pláž nás však zrazil na zem. Dlhá piesčitá pláž, posiata množstvom slnečníkov, lemovaná promenádou, penziónmi, víkendovými domami. Nenašiel sa ani malý kúsok pre nás, kde by sme sa mohli nerušene rozložiť. Neostávalo nič iné len chytiť slnečník. Šoférska rada bola neomylne obsadená. Snáď aj dvaja na jednom ležadle. Vybrali sme si slnečník v piatom rade, úplne na konci. Možno tam bude pokoj. Mýlili sme sa! Bola nedeľa a celý Chios sa premiestnil do Komi. Grékov stále pribúdalo a už sme neboli na konci, ale v strede diania. Pohotový čašník stále pridával ležadlá, ktoré boli za konzumáciu. Dala som si frapíčko. Musím uznať, že bolo vynikajúce. Len keby ten čašník nechodil tak často. Keby som si ho objednala po každé keď prišiel, tak doteraz nespím. V tom dave ľudí, v tesnej blízkosti množstva obnažených tiel som chtiac–nechtiac začala pestovať voyerizmus. A nielen ja. Jedna pani s pokrčenými kolenami sa rozškridlila. Mladík nelenil a posunul si ležadlo tak, aby mal priamy výhľad do kuchyne. Ešteže ležal na bruchu. Ďalšia pani celý čas rečnila a úmerne zvyšovala decibely. Aj som rozmýšľala, kedy stihne dýchať. Keď decibely dosiahli maximum, dieťa v kočíku obďaleč začalo žene konkurovať. Blízka sprcha ma pravidelne kropila studenou vodou. Ani more som hľadať nemusela. Ešteže ma Inna z hlasných reproduktorov informovala, že „Sun is up“! Asi by som to ani nepostrehla. Keď Beatlesáci kričali „Help“, pridala som sa aj ja.
Partner si našťastie spravil vlastný program. Po ceste do Komi, naďabil na vchod do archeologického strediska na úpätí sopky. Teta pri vstupe ho upozornila, že filmovať nemôže, ale fotografovať môže. Prehliadol si archeologické vykopávky. Potom preliezol plot, zdolal pár skál a pod krížom sa mu naskytol pohľad z vtáčej perspektívy na Emporio. So škodoradostným úsmevom hodil očkom na prales slnečníkov v Komi. My sme v tom okamihu už odtiaľ utekali. Cesta nazad nebola taká romantická. Ostrov zasiahli tropické horúčavy. Lámali sa dlhodobé teplotné rekordy. Ručička teplomeru stúpala, asfalt pálil, nebolo sa kde schovať do tieňa, sopka sa na nás škerila. Naliali sme si vodu do šiltovky a nechali ju stekať po tele. Aj miss mokré tričko by nám mohla závidieť. Zmorené sme dorazili do hotela. Na čiernu pláž sme už nevládali. Deň sme priklincovali váľaním sa pri bazéne.
Tým sme vypili kalich horkosti do dna. Už chceme len tie osamelé pláže, romantické zákutia, kde zvukovou kulisou bude iba šumenie mora a cvrlikanie cikád. Absurditou bolo, že sme vyznávači týchto pláži, veď preto sme si Chios zvolili, a šup, skončili sme na Rimini pod slnečníkom. Za hlavný stan si hľadáme miesto, kde ako sa hovorí, skapal pes. Neskapal. Ráno šteká! Gréci sa nekúpu na plážach? Kúpu a hromadne! Najväčšou absurditou bolo, že darling bol opravený do dvadsiatich štyroch hodín. Uznajte, kto by to čakal?

Misia: Lážo-plážo
Vyzdvihli sme si malé auto a začali sme postupne objavovať pláže na juhu a západe ostrova. Nachádzali sme už len tie podľa našich predstáv. Každý z nás si vybral tú svoju, ktorá ho očarila. Na niektoré sme sa aj vrátili, aby sme si ich užili ešte viac.
Partnera okúzlila nepomenovaná pláž za Aghia Irini, ktorá bola vlastne vyschnutým korytom rieky, kade sa voda v zimných mesiacoch valí z hôr do mora. Auto sme odstavili na kraji cesty. Chvíľu sme sa kochali pohľadom na ostrovčeky Aghios Stefanos s kostolíkom, Mikro Nisaki, Pelaghonisos. Potom sme ako dve kozy a jeden cap zliezli dole. Celý deň sme tam strávili nerušene. V jemnom štrku bolo množstvo malých mušličiek. Podmorský svet tam bol fascinujúci. Krásna červená hviezdica, nepichľavý ježko, množstvá rýb a úžasné podmorské scenérie. Partner sa potápal a vyťahoval nám na breh množstvo veľkých mušlí. Žiaľ, každá bola plná až na jednu. Tá už zaujala čestné miesto na poličke.
Mne prirástla k srdcu Aghia Dhinami. Podľa jej tvaru sme si ju premenovali na srdiečkovú pláž. Ten druhý oblúk bol na pár hodín len náš. Úžasná tyrkysová farba mora. Pri priamom slnku bola jeho hladina posiata hviezdičkami. Jemný piesoček. Bezvetrie. Výhľad na pirátsku vežu a kamenný kostolík. Časom prišlo pár ľudí. Už sme si zvykli na samotu a preto nám zrazu vadili.
Kamarátka si obľúbila Kato Fanu. Prístup na ňu bol autom ťažší. Či už smerom z Olimbi alebo smerom z Pirghi. Jeden čert. Pred vstupom na pláž sa nachádzajú nejaké archeologické vykopávky a pekný kostolík obklopený starými olivovníkmi. Prvýkrát, keď sme tam boli, bola pláž len naša. Ukotvená farebná lodička dotvárala idylku. Aleja cypruštekov nám poskytla útočisko pred ostrým slnkom. V piesku sme našli krásne hnedé hviezdice. Keď sme tam prišli druhýkrát, už tam kempovali Gréci, stáli veľké jachty a zaplnilo sa aj provizórne parkovisko. Ľudia prichádzali a prichádzali. Radšej sme zdvihli kotvy.
Na pláž Elinda sme sa vrátili tiež dvakrát. Táto pláž je v hlbokom zálive, a keď sú vlny na všetkých západných plážach ostrova, tak tu je zaručene bezvetrie a hladina ako zrkadlo. Biely štrk, šuchotavé rákosie, belavé skaly a neodmysliteľná strážna veža. Na celej dlhej pláži len pár ľudí, ktorí sa stratia a vy sa cítite, ako by ste tam boli len sami. More nádherne priezračné, kryštálovo čisté.
Vroulidhia, označovaná ako Karibik Chiosu nás mierne sklamala. Našťastie sme tam boli ráno a zaparkovali sme prví na parkovisku. Dole však už boli dve lode. Ľudia postupne prichádzali a za dve hodiny, keď sme odchádzali, bolo na parkovisku asi pätnásť áut. Pláž je fotogenická. Karibikom by som ju nenazvala. K tomu by bolo treba omnoho viac fantázie. Krásne biele útesy, jemný štrk, pár kameňov vystupujúcich z mora. Pekná šnorchlovačka. Pláž mala zvláštnu atmosféru, ale chýbala mi tá návyková intimita.
Trachvili nás očarila z auta. Fascinujúci pohľad na slzu v mori. Sťa kvapka mastichy. Skladá sa z dvoch veľkých zálivov a pár malých zákutí. Slze dominovala, ako inak, biela strážna veža. Na prvej pláži boli veľké vlny, azúrové more sa penilo pri pobreží. V druhom zálive bola voda pokojná len more na pláž vypľúvalo všetky nečistoty. Zberatelia by sa potešili. Dalo sa tam nájsť azda všetko, od oblečenia, obuvi, cez rybárske potreby až po zachované balenie liekov s japonskými znakmi. Žeby následky zemetrasenia v Japonsku v r. 2011? Strážnu vežu sme si pozreli len zvonka. Vchod, tak ako aj na iných strážnych vežiach, bol zamurovaný. More bolo veľmi studené. Môj vnútorný neomylný teplomer signalizoval menej ako dvadsať stupňov a zablokoval vstup do vody. Za tri hodiny, ktoré sme strávili na tejto sústave pláži sme stretli len rodinku nudistov, ktorý sa šantili vo vlnách.
Pláže Elata bay, Lithi bay, Mesta bay, sme videli len z diaľky, odradili nás farebné slnečníky. Z pláží na juhu Avlonia, Salaghona bay a Trachilia nás odradilo pár zakotvených hojdajúcich sa lodí. Boli sme už rozmaznaní. Dokonca časť Trachilie bola ohradená. Pohľad na pláže z kopca bol nádherný, pokojný, v miernom opare. More obmývajúce pobrežie Chiosu býva studené. Poseidon na nete neklamal. Podľa štatistík mala byť v júli voda najteplejšia. V tom prípade si skutočne neviem predstaviť teplotu v iných mesiacoch. Relatívne teplejšiu vodu sme mali len na Mavra Volia a na plytkej piesočnej pláži Kato Fana. Oželeli sme dlhodobé šnorchlovanie, blažené rochnenie v mori. Partner ľutoval, že nevzal neoprén. Pod hladinou bol krásny svet, iba drkotanie zubov strašilo ryby.

Misia: Pêle-mêle. (Dedinky, hrnčeky, kostoly a nejaké tie dobroty)
Najväčšie mesto na ostrove, kde sa sústreďuje aj najviac obyvateľov je hlavné mesto Chios. V preklade znamená chaos. Svoje meno nezaprie. Kto sa raz zamotá v jeho uličkách, toho mesto len tak zo svojich spárov nepustí. V prístave mesta stoja tri veterné mlyny, ktoré sú symbolom ostrova. Výstižnejším symbolom by mohli byť skôr strážne veže, ktorých je tu neúrekom. Alebo stáročia uznávaná masticha?
Zvyšok ostrova ponúka nezabudnuteľnú atmosféru nepoškvrneného autentického gréckeho vidieka, do ktorého sa nenásilne vkráda vplyv tureckej kultúry. Ostrov je iný, jedinečný. Nefalšovaná milota, ochota obyvateľov. Ich nevtieravá zvedavosť a užívanie si pokojnej staroby. Povestnou čerešničkou sú mastichové dedinky. Olimbi, Mesta, Vesta, Pirghi. Každá iná a pritom každá nezabudnuteľná. Grafitová Pirgi so sušenými rajčinami, Vesa so studňou na mince, starobylá Mesta či čarovné Olimbi, kde sa ticho dalo krájať. Všade akoby zastal čas. Žiadna atrakcia pre turistov, ale realita všedného pokojného dňa. Nádherné sú podvečerné prechádzky úzkymi uličkami. Miestni si po návšteve kostola vytiahnu pred dvere stoličky, klebetia, popíjajú kávičku, starci hrajú zvláštnu hru s guľôčkami, kde dvaja sú súperi a hŕstka ostatných kibicuje. Všetci sa usmievajú, okoloidúcich pozdravia, zo záujmom sa vypytujú. Vedia len pár slov v angličtine: „Ár ju ingliš? Ár ju from ..?“ A potom si nechám vyrozprávať ich životný príbeh v gréčtine, ktorej rozumiem asi toľko ako oni angličtine. Ten pokoj v duši, tá chvíľa strávená v ich spoločnosti sa hlboko do mňa vryla. Nezabudnem, ako som sa omylom dostala autom do úzkych uličiek Olimbi. Mala som už vážne dosť, keby som mohla otvoriť dvere, aj utečiem. Múry domov mi to znemožnili. Vycúvať sa už nedalo, len ísť dopredu. Z čista jasna sa predo mnou objavila teta na oslíkovi, a to bola konečná. Ani dopredu, ani dozadu, ani vystúpiť. Rezignovala som a čakala, čo sa bude diať. Na pokojnej ulici sa zhromaždila celá čata babiek v čiernom a začali organizovať. Oslíka s tetou zatlačili do bráničky a mňa pokynom ruky a s úsmevom navigovali po uličkách von z mesta na parkovisko. Tak ako sa rýchlo objavili, tak sa tie čarovné babky aj stratili v uličkách. Ani poďakovať som sa nestihla.
V uličkách starobylej Mesty sme mali možnosť nahliadnuť do obývačky. ( nie autom! ). Za mohutnými drevenými vrátami sa skĺbila tradícia s modernou. Na kamenných stenách viselo množstvo náboženských obrázkov, horela sviečka, na kamienkovej dlažbe pred modernou sedačkou svietila mohutná plazmová televízia, a vedľa nej odstavené dve ťažké motorky.
Jaskyňa v Olimbi nás milo prekvapila. Potom čo sme v máji navštívili svetovo unikátne jaskyne v Slovenskom krase sme nečakali žiadne zázraky. Avšak, absolvovali sme tu individuálnu VIP prehliadku s trochu zvláštnym sprievodcom. Ako keby ho tu hippisáci zabudli. Jaskyňu objavili Chiovčania po prepadnutí stropu. Je bohato zdobená stalagmitmi, stalagnátmi i stalaktitmi, ktoré vznikali eróziou vápnika s prímesou načervenavého ílu. Je tam stála teplota 17 °C, vlhkosť vzduchu až 95 % a patrí v Stredomorí medzi najhlbšie verejne prístupné jaskyne. Hĺbka dosahuje až 52 metrov. V prítmí, na klzkých točivých kovových schodoch si tú hĺbku možno dokonale vychutnať.
Za odbočkou v horskej dedinke Avghonima sme sa na každom skalnatom kopci snažili objaviť mesto duchov Anavatos, ktoré sme si hneď premenovali na Avatar. Pár-krát sme si boli istí, že na ďalšom kopci to už určite bude. Nebolo. Zrazu sa pred nami rozprestrelo v celej svojej smutnej kráse a fatamorgána to nebola. Ťažoba na nás dopadla pri pohľade do strmej priepasti, kde ukončilo hromadne svoj život množstvo ľudí. Starých, mladých. Zanechali svoje kamenné domce osudu. Podobne stiahnutý žalúdok a hrču v hrdle sme cítili aj v kláštore Nea Moni pri pohľade na skriňu utrpenia, v ktorej sú uzamknuté zdevastované ľudské lebky. Zub času sa zahryzol do kamenných obydlí. Prepadnuté poschodia, stropy. Zostatky pece, v ktorej kedysi rozvoniaval chlieb. Nezbedná oliva sa rokmi predrala múrmi a oknom vykúka na svet. Momentálne je snaha o rekonštrukciu jednotlivých budov. V kamennom kostolíku so zvyškami modrých fresiek je na mieste oltára odstavený fúrik.
Pri vstupe do mesta duchov v tieni stromov v blízkosti taverny ležala vychudnutá mačka s malým mačiatkom. Na mame sa dali kostičky spočítať. Ledva sa postavila na svoje chatrné labky. Mača sa túlilo a hľadalo na vyziabnutom telíčku mliečko. Smutné oči hovorili, že nielen minulosť, ale i súčasnosť je pre niekoho utrpením.
Spomenula som si na môjho šťastnejšieho objemného majordómusa. Od kedy ho máme, či vlastne, od kedy si nás on skrotil, spávam s nohami ovisnutými cez bok postele, lebo obsadil celú spodnú časť. Nad ránom, keď sa pánko pretočí na chrbát, spokojne sa mu usadí na hrudi a slastne pradie. Zo začiatku sa partner budil s ťažobou na hrudi a pocitom začínajúceho infarktu myokardu. Keď otvoril oko, jeho prvý pohľad spočinul v tom lepšom prípade na papuľke kocúra, v tom horšom ležal kocúr otočený opačne s chvostom hore, aby nezakryl výhľad na svoj poklad pod chvostom. Dostavila sa iná diagnóza – zrádnik.
Armolia. Mestečko keramiky, kde ani v jednom dome nechýba pec na pálenie hliny. Kde sú ploty ovešané všakovakými výrobkami. Pre niekoho gýč, pre iného originálne kúsky, v ktorých sa prehrabuje a nevníma tok času. Pestrofarebné hrnčeky, hrnce, šálky, usmiate slniečka, rôzna hmyzia háveď zhmotnená z hliny. Armolia je výnimočná aj cukrárňou. Nenápadná budova naproti supermarketu skrýva sladké tajomstvo. Po otvorení dverí sa ocitnete v rozprávkovom svete domácich zákuskov, tort, sladkého pečiva, omamnej sladkej vône. Pohľad do zákulisia na statného cukrára ako s láskou zdobí jemnými ornamentmi tortu presvedčí aj neoblomného milovníka rezňov, aby ochutnal tie dobroty.
Apropo jedlo. Blízkosť Turecka sa odzrkadlila aj v jedle. Klasický gyros nie je v ponuke taverien, zato kebab si tam tróni. Briam a baklažánové jedlá sa tiež vytratili z jedálničku. Nahradili ich rôzne špeciality z rýb, nátierky. Hádam každé jedlo aj nápoj charakteristický pre ostrov má príchuť mastichy. Žuvačky, oplátky s tureckým medom, chalva, cukríky, dokonca i figovica Suma a olivový olej majú túto špecifickú príchuť. Vo chvíľach, keď budem vďačná aj za kúsok žvanca v „obchoďákových rýchložerkách“ si rada spomeniem na famóznu chuť jedla, manny nebeskej, servírovanej tak, aby ulahodilo aj oku, ako v taverne Maria´s garden s nezabudnuteľným úsmevom čašníka Štefana.

Mission: Impossible ( alebo V rámci svojich nemožností )
Cieľom misie je uloviť kešku. Po tradičných skratkách a návšteve dvoch ďalších pláži vystupujeme z auta na tej správnej. Plní odhodlania vchádzame na pláž. S krycími menami Čárli a jeho dvaja anjeli pevne stojíme rozkroční s vážnou tvárou na brehu mora. Napravenie slnečných okuliarov ako na povel. Adrenalín stúpa. Posledný očný kontakt. Mierne kývnutie a akcia je odštartovaná. Po polhodinovom zakrádaní sa po pláži zaznie do éteru faktická otázka: „A čo vlastne hľadáme?“
„Akúsi plastikovú piksľu!“ – znie odpoveď. Žiarovka zablikala a Čárli s gráciou sebe vlastnou nesie použitú fľašu od malinovky, v ktorej ako zajatec smutne žmurká mravček. Hm, toto nie je to správne orechové. Iste to tu nechal nepriateľ, aby nás zmiatol. Nedáme sa a separujeme ďalšie nástrahy – odpadky. To chce taktiku! Treba sa pripojiť na centrálu geocatchingu. Behám po pláži ako splašený kôň a chytám signál. Vyliezam na skalu. Stojím na jednej nohe, druhá sa hompáľa vo vzduchu. Rozťahujem ruky a vrátane hlavy vytváram najnovší model satelitu. Zisťujem, že sa skôr spojím s treťou galaxiou než s mobilným operátorom. V tom si spomeniem. Jeden pán sa na webe pochválil, že našiel vlhkú škatuľu. Hlásim informáciu Čárlimu. Iskra v oku mu zažiarila, zmyselne olízal vrchnú peru, hrdinsky sa vrhol do studených vĺn a náruživo oblapkával útesy. Zatiaľ čo plával, začali sme kopať. Nie hrob! Avšak jeden nikdy nevie, či nádeje nepochováme. Možno tu kešku zakopali ako poklad. Keď už bola celá pláž dokonale rozrytá, voda vyplavila Čárliho. Z posledných síl zareval: „V Turecku chceli odo mňa víza a ja som pýtal keš!“
Misia ukončená. Bola to skutočnosť, alebo len fikcia?

Za našu základňu sme si zvolili rybársku dedinku Emporios. Nesie meno po obchodnom centre, no v súčasnosti sa tam nachádzajú iba štyri taverny, jeden „mini-piďi“ market, kde i pohľadnice sú podpultový tovar na vyžiadanie, a jeden obchodík s netypickými odevmi. Nezabudnuteľným maskotom Emporia je známa biela sučka. Počúva na všetky mená. My sme ju nazvali Bela. Je samozvaná sprievodkyňa, ranný budíček, hračka pre deti a ujala sa i funkcie dopravnej policajtky. V noci si zoberie podušku z taverny a ustelie si rovno v strede križovatky. Cez deň reguluje dopravu. Keď ide niekto rýchlejšie, skočí mu pred auto. Už chýba len placka a pokutový blok. Emporios je výnimočný nádhernou dlhou plážou, decentne predelenou skalnatými útesmi. Skalnaté útvary týčiace sa nad plážou sú pozliepané kamene a spolu so slnečnými lúčmi vytvárajú rôzne optické klamy. Lávové kamene poskytujú wellnes na pláži v cene zájazdu. Slniečko ich vyhrieva a horúce kamene vyžarujú jemný opar. Tak ako ho možno badať v horúcom lete nad asfaltovou cestou. Nie je nič lepšie, ako sa po osviežujúcom kúpeli natiahnuť na lávové kamene a nechať si vyhriať kríže. Za posledným útesom sa okruhliaky zmenia na čierny piesok. Čierne kamene moru dávajú odtieň atramentu. Rada by som spoznala, čo i len jedného turistu, ktorý odolal a nevzal si na pamiatku aspoň jeden malinký lávový kamienok. No vyskytol sa aj taký náruživec, ktorý zbalil osemkilový kameň do kufra. Ďaleko s ním však nezašiel, skončil na letisku. Potom už nemal problém s nadváhou kufra.
V presýpacích hodinách ostali posledné zrnká. V autobuse smerom na letisko som sledovala posledný východ slnka nad Emporiom. Nenápadne som zakývala nábrežiu i bielej sučke, ktorá sa prišla s nami rozlúčiť. V Emporiu svital nový deň. My tam už nebudeme, keď slnko ožiari celú pláž. Premohol ma zvláštny smútok. Zrazu sa sen definitívne zmenil na spomienku. Krásnu spomienku.

© na toto dílo se vztahuje autorský zákon, a proto není možné cokoliv z tohoto díla kopírovat a používat k jiným komerčním účelům.
Komentáře (9)
24.08.12 20:22 janavi
Tento cestopis mě úplně nachl, což se mně tak často nestává. Katko, je vynikající, opravdu bys měla uvažovat o nějakém dalším zveřejnění a dalším psaní. Už začátek je úchvatný (bývám vděčná i když cestopis nezačíná balením, cestou na letiště atd.), ale je kromě krásného slohu i věcný a taky vtipný, fotky jsou krásné.
23.08.12 19:41 sir3
Velmi pěkné.Krásné fotky.
21.08.12 11:45 javra
Katko je to asi moc krásný ostrov a Tvé vyprávění to potvrzuje,chtěla bych se tam také vypravit,ale těch ostrovů(řeckých) je plno a nám už není 20 let.
17.08.12 09:23 adena1
Veľmi pekné!!!
16.08.12 11:09 gabrielau
Katka, nechcela som, aby tento cestopis mal koniec a on ho predsa mal... Vám zostali nádherné spomienky a ja som vďaka tvojim písmenkám mala pocit, že som niekde v centre diania. Dúfam, že raz napíšeš knihu :-))) hneď si ju kupujem... Rozprávanie si doložila krásnymi fotkami, veľká gratulácia ;-)
15.08.12 20:34 norika70
Waw... pekne napisane, fotky parádne..veru skoda, ze si to nedala do sutaze, dala by som z voleja 5 hviezdiciek :-)
14.08.12 20:51 Batty
Pekny cestopis. hodil by sa do sutaze :) hned by som hodnotil najlepsou znamkou.
14.08.12 10:50 bedru
Krásné, citlivé, měkké slovenské pohlazení. Díky, že stále patříš k těm, co píšou o svých zážitcích a dojmech z Řecka.
13.08.12 22:42 ladybee
Katka, vidieť, že ste si ostrov užívali všetkými pórmi. A tie opustené pláže - sen asi všetkých milovníkov Grécka :))
Chystáte se napsat komentář jako nepřihlášený uživatel. U Vašeho jména bude zobrazena i IP adresa.
YBphg
(opište bezpečnostní kód)
1. Komentář nesmí jakýmkoliv vulgárním způsobem urážet autora díla.
2. Nezpochybňujte komentáře od ostatních uživatelů.
3. Toto není diskuze. Chcete-li se na něco zeptat pište do DISKUZE.
4. Komentáře, které nesplňují pravidla budou vymazány.
 
˝katarinaBA˝ a jeho/jí aktivity
Cestopisy5
Galerie2
Videa1
Hotely3
Diskuze0
 
Venus Trade and Tours CK MARTED Greek Market
Půjčovna Kréta
Půjčovna Korfu
Půjčovna Rhodos
Půjčovna Lefkada
Půjčovna Thassos
Půjčovna Zakynthos